Takže takto to vidím: Zákonodarca vložil vsuvku na ObZ § 2, aby jednoducho definoval pojem podnikanie v dani z motorových vozidiel. Takže podnikanie je sústavná činnosť, vo vlastnom mene, na vlastnú zodpovednosť za účelom dosiahnutia zisku. Príklad: Pán farár zo Štiavnice jazdí každú sobotu svojím autom za ovečkami, ktoré nemôžu prísť za ním. Je to auto použité v súvislosti s podnikaním? Odpoveď je nie, pretože jeho cesta nie je za účelom dosiahnutia zisku. Iný príklad: V záhrade sa mi urodila tona jabĺk. Natrhám ich a autom odveziem na spracovanie a predám kilo za korunu. Tu je to za účelom dosiahnutia zisku, ale nie je to sústavná činnosť, teda toto auto nepodlieha dani.
Malý dvanásťročný Jožko každú sobotu predáva biele myšky na trhu. Na trh ho vezie otec svojím autom. Auto nie je predmetom dane, pretože Jožko nie je zapísaný v registri podľa § 2 ObZ a pravdepodobne nevykonáva túto činnosť na vlastnú zodpovednosť.
Alebo ináč: v dani z motorových vozidiel by kľudne mohlo byť definované podnikanie ako akýkoľvek príjem. Potom by všetky horeuvedené autá boli zdanené.
Ak teda sročka vyšle svojho zamestnanca na služobnú cestu, urobí to za účelom dosiahnutia zisku, teda v súvislosti s podnikaním. V § 85 ide len o definovanie, KTO ma tú daň zaplatiť, aby sa vedelo, koho ma DÚ naháňať. Sročku alebo zamestnanca? Odpoveď je zamestnanca, pretože on je zapísaný ako držiteľ.
Teda v § 84 si zistíme, či auto podlieha dani a v §85 kto ma tú daň zaplatiť.
Naposledy upravil ricij : 03.05.05 at 06:04