Zavisi, ci je to bezny fragment steny alebo je to nejaky kut. Ak bezny fragment, treba zapocitat este tepelne odporu,ktore zahrnaju vstup tepla do konstrukcie, cim povrchova teplota trosku klesne, ale v zasade bude blizka tomu,co je v byte.

Ahoj,

a keby sa jednalo o tepelny most, napr. cela stena ma tepelny odpor 3, ale na jednom mieste ma napr. 2. Tam asi teplota nebude blizka teplote vzduchu v byte, nie ? Zial, nie je mi jasne preco a ani, ci sa da (priblizne) spocitat aka ta teplota bude...

Dimma

Dat sa to da, ale ked pojde o tepelny most,tak to nepojde v zmysle kalkulacka+ceruzka . Nechcem navadzat na zlo,ale skuste stiahnut program teplo a v tom sa preklikat k 2D vedeniu tepla. V beznom fragmente ak je konstrukcia z homogenneho materialu,tak jej tepelny odpor samotny priebeh teploty v stene by nemal menit.

Ahoj,

co je to program 'teplo' ?

> V beznom fragmente ak je konstrukcia z homogenneho materialu,tak jej tepelny odpor samotny priebeh
> teploty v stene by nemal menit.
Ved prave to si myslim aj ja a preto teplota steny musi byt vzdy ina ako teplota interieru (vzduchu). Pri vysokom tepelnom odpore asi velmi blizka teplote interieru, pri nizkom (tepelny most) ani nie, len ci sa to da nejako spocitat, aspon priblizne.

Dimma

Predpokladám,že povrchová teplota steny Vás zaujíma hlavne z dôvodu ochladzovania miestnosti a "sálania chladu".
Ochladzovanie miestnosti závisí hlavne na dvoch možnostiach.Prvá sú netesnosti resp.výmena vzduchu riadená alebo nechcená a odvod tepla stenou, ktorý závisí od celkového odporu steny, lebo čím je väčší,tým viacej "bráni jeho odchodu" vedením na vonkajší povrch steny do vonk.vzduchu.
Pre pocit "teplej alebo studenej" steny je okrem rozumného tepelného odporu celej steny druhým najdôležitejším druh materiálu vnútorného povrchu steny z hľadiska jeho tepelného odporu.Preto napr.drevom obložené steny pôsobia teplejšie ako omietnuté. Priebeh teploty v stene sa dá namodelovať podľa kalkulačky na tzb.

Pytam sa preto, pretoze na jedne stene mame tepelny most. Merali nam to a pri vonkajsej teplote -5 nam tam namerali 16 stupnov, co je este v norme.
Co sa ale stane ked teplota klesne napr. na -12 ? Aka teplota bude na vnutornej strane steny ? Hrozi riziko vzniku plesni ? Preto ma napadlo, ci sa to neda volajako spocitat...

Nepamatam si vzorce z hlavy, ked budem doma kuknem do knihy a nieco Vam sem dam, aspon nejake zakladne vzorceky.

naco pocitat? teraz bolo -20 tak to stacilo odmerat ale nemyslim ze to moze robit problem, ak je to pri -5 v pohode s takou rezervou tak sa neni coho bat.

Tiež si myslím, že je to zbytočné počítať. Výsledok na 1 mieste, iný je vedľa. Jednouhšie je zmerať steny zvnútra aj zvonku bezdotykovým teplomerom s laserovým lúčom - niečo ako tu:
http://www.ktest.sk/testo/testo_830/testo830.pdf

pri čo najnižšej vonkajšej teplote. Uvidíte, kde sú tepelné mosty, ako izolujú steny, stropy (tam mám veru veľkú rezervu), okná, preklady, kvalitu dverí, steny vonkajšie, od suseda, zvonku napr.na miestach kde sú zvnútra radiátory, atď, podľa toho sa dá zariadiť.

Predpokladam, ze pani nema problem, ze by sa nieco dialo. Len si je vedoma toho, ze niekde je tepelny most a chce poznat,co moze ocakavat. Odmerat je vzdy najlepsia metoda,len podmienky -20 stupnov sa nedaju simulovat lusknutim prstami a to ju prave zaujima, co moze pri -20 cakat.

Jedna vec ako to chcete odmerať ,keď vonkajšia teplota neustále kolíše .V priebehu 24hod od 5 do 20°C, keď len čas dokedy obyčajná tehla ustáli svoju teplotu je niekoľkonásobne dlhší.Veď je to ujovina.Ak sa dá merať tak len okamžitý teplotný rozdiel.Predpokladám že by sa to dalo dlhodobo pomerať ale cena by bola asi niekoľko násobne vyššia ako akákoľvek predpokladaná úspora, ktorá sa dá vyrátať aritmetickým priemerom..

Ciners, trafil si to uplne presne. Mame 2 tepelne mosty, ktore pri vonkajsej teplote cca. -5 stupnov vykazovali teplotu na strane interieru 13.5 a 14 stupnov (meral to pan s termokamerou).
Niekde som citala, ze pri 50% vlhosti je od 13.1 stupna riziko vzniku plesni... preto ma zaujimalo, co sa asi stane, ked teplota klesne napr. na -15, potom tom isto bude menej ako tych 13.5, otazka je kolko...
Ale asi sa to fakt nebude dat spocitat, lebo ten tepelny most si taha teplo z okolia - takze, ak by sa aj dalo nieco spocitat, tak iba pre idealizovany pripad...

Mozno by som fakt mala kupit nejaky bezdotykovy teplomer, prip. zavolat tam toho pana s termokamerou este raz, ked bude naozaj riadna zima...

spocitat sa to da,ale nie na kalkulacke, treba modelovat tu oblast a mat poriadne vstupne udaje o materialoch, takze radsej kaslat nato

V podstate by som len chcel suhlasit so vsetkymi horeuvedenymi prispevkami, a dovysvetlit celu problematiku...

Teplo (Nie program, ale fyzikalna velicina) sa siri troma roznymi sposobmi- prudenim, salanim a tepelnou vymenou. V stavebnej praxi sa pri posudzovani tepelnych mostov uvazuje vlastne len s tepelnou vymenou v ramci prostredia a zvysne dva sposoby sa az tak velmi neriesia...

O com hovorim ? Zoberte si take okno... podla hore spominaneho programu Teplo-modulu Area, ktory rata teplotu na vnutornom povrchu okna by Vam vyslo ze okno ma teplotu na vnutornom povrchu priblizne 20 stupnov celzia. Ked sa toho okna chytite, tak ma asi 10.
Rozdiel je sposobeny prave salanim cez konstrukciu okna co dost vyrazne ovplyvni vysledok, ze ?

Samozrejme ze existuju softwarove riesenia, ktore vedia zohladnit aj salanie a prudenie... Ale tu sa zase dostavame k dalsiemu problemu- dvojrozmernosti celeho riesenia....

Takze ak by sme sa chceli dopracovat k rieseniu museli by sme spravit nasledujuce:
Namodelovat trojrozmerny model bytu vratane bytu pod vami, nad vami a vedla vas, pripadne nevykurovane priestory schodiska, vytahove sachty a podobne....Dalej by sa musela do uvahy vziat aj poloha teplota a vykon vykurovacich telies a teplota okolitych bytov a nevykurovanych priestorov a pripadny teplotny utlm konstrukcii v pripade ze niekto vypne radiator v niektorom z priestorov....

A az potom by sme sa dopracovali k pribliznemu vysledku ktory ste Vy namerali na Vasej stene. Na zaklade mojich skusenosti ak mate na vnutornom povrchu 16 stupnov ak je vonku -5, pri poklese na -12 sa nemusite rozhodne nicoho obavat...
Dufam ze som Vas trochu ukludnil...

Ako prva simulacna moznost ma napadol ansys,ale ten je kapanek tazky,tak zato ten program teplo V ansyse sa toto cele da aj s prudenim vzduchu a podobne,ale to je tak na dizertacnu pracu a nie na skusanie zvedavosti

Dakujem za podrobnu odpoved, uz som kludnejsia... ale este mam kontrolnu otazku - mali sme tam 2 miesta, ktore mali (pri -5) 13.5 a 14 stupnov, tie pri -12 uz asi v pohode nebudu, ze ?

Ako som sa uz snazil naznacit v predchadzajucej odpovedi, nie je jednoduche odpovedat na Vasu otazku ci to je alebo nieje v pohode....

Za vznik pliesni na stenach totiz moze kondenzovanie vodnej pary z ovzdusia. Ta zacina kondenzovat na telesach s teplotou nizsou ako je teplota tzv. Rosneho bodu. Teplota Rosneho bodu zavisi od teploty vzduchu a relativnej vlhkosti v interieri. To znamena ze ak pri napriklad teplote vzduchu +20 stupnov celzia mam relativnu vlhkost vzduchu 54% tak na vsetkom co ma pod 9,9 stupna celzia mi zacne kondenzovat voda a casom vznikne plesen...

Tabulku Rosneho bodu najdete tu: www,nekor.biz/doc/Relativni_vlhkost.pdf (prvu ciarku nahradte bodkou)

Z uvedenej tabulky teda vyplyva ze pri obvyklej teplote vzduchu v interieri 20 -22 stupnov sa teplota rosneho bodu lisi podla relativnej vlhkosti vzduchu- a tu viete ovplyvnit prave vetranim. Tu plati- cim tesnejsie okno tym horsie. Najucinnejsie je kratkodobe ale dokladne vyvetranie, alebo mikroventilacia oknom- tu si niekde treba zaplatit navyse alebo byva standardom okna. Stare komunisticke okna toto vobec neriesili, lebo boli netesne az strach

No a do uvahy vziat jednu dolezitu vlastnost stavebnej konstrukcie a to je jej akumulacna vlastnost..
To znamena ze aj ked sa teplota vzduchu zmeni velmi rychlo, ohriata konstrukcia uz nie- ta zacne zo seba teplo uvolnovat- teda ochladzovat sa postupne- a kym dosiahne tych 9,9 stupna tak sa obvykle teplota vonkajsieho prostredia zmeni nad kriticku hodnotu (ktora moze byt este nizsia ako tych -20) a ku kondenzacii vobec nedojde... Ina situacia by bola ak by bolo napriklad tyzden 24 hodin denne teplota -30 stupnov- ale to sa samozrejme nestava....

Tepelne mosty ma u seba kazdy- bud geometricke alebo konstrukcne, neda sa im vyhnut a je len na sikovnosti a skusenosti projektanta ako ich zvladne. A verte mi, ze ani ten najskusenejsi projektant nevie odhadnut to, co sa nakoniec na slovenskych stavbach skutocne postavi....

Osobne by som sa na Vasom mieste tymto problemom vobec nezaoberal, po prvej tuhej zime sama uvidite ze ako na tom ste...Ak sa Vam na stene objavia cierne alebo hnede bodky... mate plesen a tym padom problem s kondenzaciou... ak je stena farebne taka ako bola... problem s konenzaciou sa Vas netyka

Dufam ze touto vycerpavajucou odpovedou som Vam trochu objasnil tuto problematiku a verim ze sa Vam problem s kondenzaciou z daleka vyhne- ale ak by predsa nie, da sa to aj dodatocne osetrit.

Ahoj,

rada riesim veci skor ako sa uplne pokaslu, ale v tomto pripade treba asi fakt pockat.
V kazdom pripade dakujem za odpoved, ukludnila ma.

Prajem pekny den
dimma

Súhlasím, akurát nie je jasné, či dimma-ovi-e išlo o bytový dom, alebo o dom.Podmienky odlišné, ale princíp rovnaký.

nejako to moc vsetci riesite vikend pred vianocami bolo -20 celu noc, fakt to vtedy stacilo odmerat (vsetky vypocty su vlastne len simlacie meranie). inac jedine co je naozaj dolezite je vlhkost v dome pri nizkych teplotach vonku. ak mas naozaj 50% tak je to tak malo ze sa bat nemusis v ziadnom pripade.
a hlavne problemy treba riesit ked vzniknu a nie ked by mozno mohli vzniknut ziadne vlhko ani plesen nemas tak sa tes a nestresuj sa