[hore]A ideme do finále. Aspoň v úžitkovej záhrade
-
11.11.2008
Ešte stihneme niečo vysiať a potom už nám zostáva dohrabať lístie, pozbierať poslednú otužilú zeleninu, prehnojiť pozbierané záhony...
Sviatok všetkých svätých, ktorý sme oslávili začiatkom novembra, je podľa pranostík posledným dňom, ktorý zaháňa leto. Aj keď nám občas ešte zasvieti slniečko a prehreje vzduch, teplota zeme nezadržateľne klesá. Každý jasnejší deň je preto výzvou pre všetkých pestovateľov zeleniny, aby svoju záhradku dôkladne prehliadli a na záhonoch ponechali len tie najodolnejšie druhy. Dávajme však pritom pozor, či uprostred záhonov neobjavíme aj krtinec. Iná pranostika totiž hovorí „Keď krtko v novembri ryje, budú na Vianoce lietať komáre“, a to by bolo nemilé.
[hore]Čím nás prekvapí november?
Značná časť našej záhradníckej práce sa bude točiť okolo opadaného lístia. To treba pravidelne hrabať a navážať na kompost. Je lepšie urobiť naraz väčšiu a vzdušnú hromadu, aby tu mohol prebehnúť tlecí „horúci proces“, ktorý zničí zárodky prípadných škodcov. V niektorých príručkách sa odporúča pre istotu zasypať povrch hromady vápnom. To však okrem škodcov ničí i baktérie, takže ho radšej rozhodíme po záhradke a zretiu kompostu ponecháme prirodzený priebeh. Na prach rozdrvené pálené vápno potom rozsypávame najmä okolo jabloní, ale i ďalších ovocných stromov, aby zničilo larvy vlnatky krvavej, ktoré sa na zimu sťahujú ku koreňom stromov.
[hore]Ide sa hnojiť!
Teraz to vyzerá, že budeme mať v záhradke hromadu kompostu a nebudeme vedieť, čo s ním. To je však len zdanie. Práve teraz môžeme nahrnúť starý odležaný kompost do lavórov okolo stromov a plytko ho zapraviť do pôdy. Dávame však pozor na poškodenie koreňov – obzvlášť broskyne a marhule korenia plytko! Ak máme vo svojich zásobách aj odležaný hnoj, rozhrnieme ho okolo egrešov a ríbezlí. V prípade malín je lepšie rozhodiť hnoj medzi rady a zarýľovať.
[hore]Trocha chémie ich zabije
Toto ošetrenie KUPRIKOLOM je obzvlášť potrebné pri broskyniach, kde podstatne obmedzí výskyt kučeravosti v budúcom roku, ďalej výskyt kôrovej glejotokovej nekrózy vetví kôstkovín a naviac účinne zasiahne i proti novo sa rozširujúcej chorobe, tzv. suchej škvrnitosti listov kôstkovín.Keď už sa točíme okolo tej starostlivosti, môžeme sa tiež pustiť do jesenného postreku proti baktériám a plesniam ovocných stromov, ktorých v poslednej dobe nie je práve málo. Vhodným prípravkom je napríklad KUPRIKOL 50, ktorý dokáže obmedziť výskyt kučeravosti broskýň a hubovitých chorôb kôstkovín.
Súčasne sa môžeme dať do čistenia kmeňov železnou kefou od starej borky, ktorá bude určite plná zalezených škodcov a ich lariev. Nenechávame preto odpad spadnúť na zem, ale pozbierame ho do plachty a okamžite spálime. Oškrabaním kôry však naša práca nekončí, ešte bude treba nabieliť kmene vápenným mliekom. Evidentne napadnuté stromy, napríklad šárkou a inými chorobami radšej vykopeme i s koreňmi a spálime.
[hore]Pusťme sa do zeleniny!
Teraz už i v zeleninovej záhradke musíme dokončiť zber neskorých odrôd, ktoré by mohli poškodiť náhle silnejšie mrazy. Urobíme si preto miesto v nevykurovanej pivnici, kam čo najskôr pribudne zeler, mrkva, petržlen, ale tiež hlávková kapusta a kel. Časť petržlenu môžeme ponechať na záhone a postupne zberať jej vňať. Koreň pri troške starostlivosti ľahko prečká zimu a na jar bude chutiť ako rýchlená zelenina. Okrem neho môže vonku zostať i pór, kel kučeravý a otužilejšie odrody ružičkového kelu.
[hore]Neskorý výsev
Aj keď sa to zdá nepravdepodobné, môžeme i v týchto nepriaznivých dňoch vysievať niektoré druhy zeleniny. Bude to napríklad mrkva, petržlen, čierny koreň, paštrnák alebo kuchynská cibuľa. Samozrejme že už nevyklíčia, ale semienka cez zimu napučia a na jar vyklíčia s pribúdajúcimi teplotami v plnej sile.
Počasie však býva beťár, a tak sa pre istotu vyplatí prikryť vysiate záhony aspoň čečinou. Môže to však byť i netkaná textília alebo tenšia mulčovacia vrstva. Ak máme zbytky slamy alebo opadaného lístia, o ktorom máme istotu, že nie je napadnuté škodcami, šup tam s nimi. Pod prirodzenou ochranou sa pôda prakticky stále udrží vlhká a bude čo najmenej premŕzať.
[hore]Co urobíme s bylinkami?
Vzhľadom k tomu, že väčšina z nich pochádza pôvodne zo Stredomoria, je vhodné obložiť čečinou i ich záhon. Ak teda pestujeme levanduľu, šalviu alebo tymian, nezabudneme ich zbaviť odumretých výhonov a ochrániť ich korene pred nadmerným premrznutím. I nás potom bude hriať dobrý pocit, že sa na jar opäť zazelenajú.
Trochu iné to bude s rozmarínom. Ten je menej otužilý a teploty pod – 5 °C by ho mohli poškodiť. Preto je lepšie celú rastlinu vykopať a preniesť na chodbu či do inej nevykurovanej, ale svetlej miestnosti, kde ju budeme len minimálne zalievať.
[hore]S hnojom opatrne!
Pozbierané záhony, ktoré už nebudeme využívať, zbavíme rastlinných zbytkov, prehodíme kompostom a nahrubo ich zrýľujeme. Podľa zloženia pôdy môžeme pridať i minerálne hnojivá, Thomasovu múčku alebo mleté vápno. Dajú sa využiť i prípadné zásoby odležaného hnoja, ale nesmieme ho dať do záhonov, kde zamýšľame pestovať koreňovú či cibuľovú zeleninu s výnimkou pažítky a póru. Pri väčšej koncentrácii by ich mohol spáliť.
Až budeme so všetkým hotoví, príde čas uzavrieť a premazať hydranty, vyprázdniť hadice, uložiť náradie alebo sa pustiť do jeho opravy. Necháme si však po ruke lopatu, nikdy nevieme, môže sa kedykoľvek hodiť.
Prebraté z:
http://www.tvojdom.sk/zahrada/staros...j-zahrade.aspx