FIFO- tovar,ktorý prišiel prvý do skladu, pôjde aj prvý zo skladu. Jednotlivé položky skladu si pritom pamätajú svoje nákupné ceny, z ktorých sa vždy vypočíta predajná cena pre jednotlivé predaj.ceny.

Príklad : nakúpite tovar v taktomto poradí:

1 ks za 10,00 SK
1 ks za 11,00 SK
1 ks za 12,00 SK
1 ks za 10,00 SK

Ak predáte 1 ks tohto tovaru, jednotková cena bude 10,00 SK + prirážka. Ak predáte 3 ks tohto tovaru, jednotková cena bude ( 10 + 11 + 12 ) /3 = 11 SK + prirážka. Mne to takto robí v ALFE, ale metódou FIFO sa dá aj oceňovať len nákup a potom predaj, ja to robím ručne . Záleží na software.

R-R

My to máme takto:
Príjem v skladových cenách:
+ 1ks za 10,00 SK
+ 1 ks za 11,00 SK
+ 1 ks za 12,00 SK
+1 ks za 10,00 SK
Výdaj (1 kus) v skladových (nie predajných) cenách:
- 1 ks za 10 Sk
Výdaj 3 kusy:
- 1 ks za 11 Sk
- 1 ks za 12 Sk
- 1 ks za 10 Sk
(Nerobíme výdaj 3 x, ale len 3 kusov a program si to rozpíše ako má - takže na výdajke 1 riadok, ale na skladovej karte tri).

Chcem sa spytat na jeden prikladik:
Metoda FIFO :
Prijem 10ks po 100 EUR
Vydaj 5ks po 100 EUR
Prijem 10ks po 120 EUR
Vydaj 5ks po 100 EUR
Vydaj 5ks po 120 EUR

Stav skladu = 5ks po 120 = 600 EUR

Priemerovanie :
Prijem 10ks po 100 EUR Skl.cena = 100
Vydaj 5ks po 100 EUR Skl.cena = 100
Prijem 10ks po 120 EUR Skl.cena = 113,3333
Vydaj 5ks po 100 EUR Skl.cena = 113,3333
Vydaj 5ks po 120 EUR Skl.cena = 113,3333

Stav skladu = 5ks po 113,3333 = 566,6665 EUR

Je mozne aby medzi tymito dvomi metodami vedenia skladu vysiel znacny rozdiel? V tomto pripade to je 33,3335 EUR

V momente, ak vydáš všetko, vyrovná sa ti to.
Musíš ale pri takomto porovnávaní rátať aj s výdajom.
T.j. pri metóde fifo si vydávala spolu za 1.600, pri metóde priemeru za 1.633,33.
To jest zrovna ten rozdiel, ktorý ti vyšiel.

Inak povedané, ak nakúpiš pri hociakej metóde za rôzne ceny, a všetko vyskladníš, výjde ti konečná suma rovnaká.
Podstata rozdielov týchto dvoch metód je, kedy sa náklady dostanú do "spotreby".