Tiez mam doma zopar vzacnych exemplarov. Sestra mojej prababky robila v mladosti komornu nejakej princeznej v niekde v Nemecku.Ti pankovia, ked sa im uz nieco nepacilo, tak darovali sluzobnictvu. Takze prababka, zijuca v drevenej chalupke mala nabytky s erbami,na stenach benatske zrkadla,jedavala z draheho porcelanu
Ale im to vzacne nebolo,kopec toho nabytku skoncil v kachliach
..."sak naco budu stare haraburdy?"
Nastastie sme to zistili dost zavcasu. Nadherne "stare haraburdy" sme si radsej vsetci rozdelili.
Mojich par kuskov opatrujem ako oko v hlave. Dala som si ich davnejsie ocenit,viem aku maju hodnotu,ale nikdy by som ich nepredala. raz ich darujem svojim vnucatkam