Ahojte, som tu síce zaregistrovaná nejaký čas, ale aktívne neprispievam. Som však v takej zvláštnej životnej situácii. Mám 4 deti. Moje dve staršie dcéry tento rok odišli z domu, jedna pracuje v zahraničí a druhá študuje na vysokej škole. Ďalšia mladšia dcéra je piatačka a syn druhák. Problém je v tom, že mi je za tými staršími strašne smutno. Dnes som napríklad sama, manžel je v práci, mladšia dcéra je s krúžkom v divadle a syn u babky. Stále si vyčítam, že som od najmladšieho nemusela ísť pracovať tak skoro /mal 1 rok/, pracujem ako učiteľka, čo nie je tak časovo náročná práca, veľa si robím aj doma. A tak si to vyčítam teraz, že vlastne som mohla počkať aspon dva roky, veď do školstva sa nikto veľmi nehrnie, mala by som prácu aj teraz. Mohla som si toho najmladšieho viac užiť a teda aj tie ostatné deti by nemuseli mať také stresy. Stále na to myslím, teraz, keď som sama a viem, že už sa to nevráti. Myslíte, že časom sa to urovná? Viem, som nevďačná, koľko matiek musí pracovať, alebo príde o svoje deti, ale je to tak. Poradí mi niekto, čo robiť?