....som tu dááávno nebola,hmmm. Tak uvažujem, prečo som tu zase....
prišla som sa trochu posťažovať. Tri týždne a dva dni už totiž prešli od udalosti, ktorú môj rozum nevie pochopiť a moju dušu stále bolí. Bolí ma predstava, ako môže byť niekto taký krutý a bezcitný k malému dieťatku a to v rámci najbližšej rodiny. Na ňom si vŕšiť svoje komplexy. Moja malá bude mať o necelé dva mesiace 2 roky, užívam si rodičovskú dovolenku. Ešte poriadne nerozprávame. Pred Vianocami ma pozvali kolegyne na vianočnú kapustnicu do práce. Malá bola zlatučká, dobrá, všade pri mne
.... kolegyňa ju zobrala na malú prechádzku po kanceláriách, no ani dobre nevošli do tej pracovne a od manželovej sestry, ktorá sa od svojho PC ani nepohla a nie to nás ešte privítala, dostali obe padáka, VYHADZOV z miestnosti. Keď sa jej, na moje naliehanie, svokra opýtala, čo sa to tam udialo, tak len stroho odvetila, že robila úhrady. Svokre to staci. Ani jedna výčitka na adresu jej konania. Aj teraz mám hrču v krku a mravčí mi v prstoch, keď to píšem. By jeden neveril, ako sa niekto dokáže tak podriaďovať svojej dcére. Hlcú jej všetko aj s navijakom. Ja som si už od nej zažila a vypočula kadečo... vyhadzov z auta v cudzom meste ráno cestou do práce, vulgárne nadávky, moje - ale hlavne dieťatko svojho vlastného brata, ktoré bolo ešte v mojom bruchu nazvala mačaťom a i....dosť by bolo už hádam aj na nejakú knihu
no ale týmto posledným počinom zaťala do živého....toto nemala urobiť... je to úbohosť .... no a to je skoro každú nedeľu na prijímaní v kostole...je to smutné ... Čo ma drží nad vodou je moje dieťatko, môj poklad, moja láska nebeská :-)