Dobre si urobila, keď si ich tak slušne vyhodila... a nie sú jediní, stačí nejaká biznis-akcia a už ich máš pri dverách (napr. nemenovaný 1. operátor )

A akí sú vytrvalí. Ak im otvoria 3x decká s tým, že dospelí ešte nie sú doma z práce, oni prídu aj štvrtý krát a pre istotu oveľa neskôr, aby vás naisto zastihli. A do vývrtky ma vedia vytočiť ponuky po telefóne... A najmä tie: "Vyhrali ste to a to, blahoželáme, chceme vám to odovzdať na párty u vás doma..." Také telefonáty už skladám bez pozdravu, aj keď viem, že je to neslušné. Ale ja mám len jedny nervy.

Naučte deti dvere radšej bez slov zatvoriť, než v rámci slušnosti oznámiť, že nikto dospelý nie je doma. , Aby nedošlo k najhoršiemu.

alebo vôbec neotvárať cudzím ľuďom

Ešte šťastie, že nemám už malé deti....Mňa uráža ten ich sposob, že na internete vykutrú, že sme SVB a že by nam mali mohli dačo ponuknuť, ale to, že mám kancel a nejaký kontakt to už nehladajú, surovo prídu večer a tvária sa akože o nich ešte neviem ... lezie mi to na nervy a to, že sú to pacovníčky Stavebnej sporiteľne mali by mať troška chochmesu a súdnosti. Nečudujem sa kadejakým podomovým obchoďakom, ale tieto by mali mať už určitú úroveň.

asi majú tvrdé podmienky a čoraz menej zákazníkov, tak skúšajú čo sa dá

Tiež ma vytáčajú takíto ľudia a aj tie telefonáty typu gratulujeme...
Je mi ľúto, keď niekoho vyhodím, alebo zložím telefón, ale vždy si pomyslím, akí ľudia to musia byť, keď dokážu dotierať a zároveň znášať ako ich nemáme radi, ako im skladáme slúchádlá a ako ich vyhadzujeme. Ja by som teda takú robotu nerobila.

Kukučka to je síce pravda, ale keď by boli trošku na úrovni tak si nájdu na mňa kontakt, zavolaju mi počas dňa alebo ma navštívia v kancelárií. Nie sa dovalia večer do bytu ako jehovistky, zaklopú na dvere a huráá mi Vám chceme niečo ponúknuť. Toto je naša Prvá stavebná sporitelňa?

Samozrejme... v peňažných inštitúciach majú široko-ďaleko najlepšie platy. Takže oni vedia prečo chodia. Nechodí hora k Mohamedovi... musí Mohamed k hore.

Tak toto sa mi stalo práve predvčerom, pani v telefóne mi oznámila, že som u nich vyhrala anatomické matrace v hodnote 9990,- a podmienkou pre odovzdanie je pozvanie dvoch manželských párov k nám domov a oni im urobia prednášku. Keď som pani povedala, že ďakujem a nemám záujem, moje súkromie má väčšiu hodnotu ako jej matrace, tak nechápala ako môžem takúto super výhru odmietnuť.

Je to dosť drzé vyzváňať ľuďom doma tak neskoro. Je to fakt sila, že sa napriek tomu dokázali ešte natískať a sa tak tváriť.
Možno majú také slabé platy, že si musia ešte takto privyrábať. Aj keď takýmto spôsobom narobia viac zla ako dobra.

Na takýchto vtieravých a drzých ľudí neplatí nič iné ako jednoznačné odmietnutie - sebavedomím tónom vyslovené "ďakujem a dovidenia" (a basta). Keď zacítia čo i len najmenšie zaváhanie vo Vašom hlase, hneď pritlačia ešte viac...

Mňa neustále otravoval telefonicky istý finančný maklér. Nikdy som s ním nenadviazala rozhovor, lebo zo zásady sa nezapájam ani do telefonických prieskumov rôzneho typu a to už vonkoncom nemiením diskutovať s niekým, koho ani nepoznám, že ako? kde ? a koľko by sa dalo investovať.
Raz keď volával každý deň a už som počula v telefóne ten hluk v pozadí, som vedela, že je to on a buchla som z telefónom. V zápätí volal znova a to už zdvihol syn, počul len hluk a nič, vedeli sme, že je to on. Po minúte mlčania zo zúfalstva povedal "a teraz jej buchnem s telefonom ja" a syn nato "za svoje peniaze môžete, koľkokrát chcete". Odvtedy je pokoj.

Ja sa takýchto vždy spýtam, či mám možnosť výberu. A keď mi pekným tónom povedia "pravdaže", tak im poviem že som rád a že nemám záujem, poďakujem a poviem dovi (dopo) . K takémuto rýchlemu ukončeniu debaty ma vycvičili obchodníci, ktorý mi týždenne 2x pravidelne volali (boli neuveriteľne vytrvalí a nechutní) a ponúkali fantastické možnosti investovania na burze.

Pravdepodobne volali aj mne ich kolegovia - bol u nich strašný hluk (ako na burze).

Ďakujem že si vložila tento príspevok - dobre sa mi čítalo. Syn je veľmi vtipný človiečik. Gratulujem.

Alebo ako s tymi propagatormi jedneho nabozenstva:
- klop, klop!
- kto ste?
- posli bozi.
- a co chcete?
- porozpravat sa.
- a kolko vas je?
- dvaja.
- tak sa kludne rozpravajte...

A boli to pracovnici ako si myslite? Mozno len chceli penazenky z predsiene...

Zase nastal čas, na žatvu pre takéto indivídiu - čas vianoc, nostalgie, byť dobrý a milý ku každému ...atď. ako to robia starí ľudia. A toto využívajú, tú ich dôver , lebo starší ľudia hovoria, že pán boh každému odpustí, a neveria, že sú medzi nami aj podvodníci.
Moja svokra mala takúto návštevu ženy, ktorú nechcela pustiť do domu, ale sa zdôverila jej, že syn neni doma. Tá osoba hneď reagovala, že "však ja ho poznám, my sme spolu robili, aj včera som ho stretla ...", a v tom odomkla bránu, v domnienke, že asi ju pozná aj ona. Tá ženská jej vbehla do domu, popozerala sa, sadla si v kuchyni, pochválila ju, ako má čisto, že má napečené osúchy - svokra ešte stále nič nechápala. Pýtala od nej 2000 Sk na kolky a strkala jej akúsi zmluvu, že ak zaplatí, tak v pondelok jej príde poštou 32 tisíc, ako prilepšenie k dôchodku.

Svokra jej našťastie nič nedala, ale mala "z pekla štestí" v tom, že práve bol zásah v dedine na dealerov drog, a pravdepodobne jej komplic ju upozornil SSM-kou, lebo ako mala na krku zavesený mobil, chytila sa ho, pozrela a hneď utiekla. Dokonca tá slušná, dobrosrdečná pani aj zabudla pozdraviť.