Je to len o zvyku. A keďže nemáte inú možnosť, treba len vydržať. To, že učiteľkám v škôlke len plače, nie je dôvod, aby ho vyradili. Si myslím. Možno by ony mali nejak zapracovať na tom, aby toľko neplakal.

nejako mi to nesedi, okolo 7-8 ho date do skolky a okolo 10 chodite po neho. cize on vie, ze pridete, takze plakat neprestane. musite ho tam nechat normalne cely den, vobec by som neriesil ani 1/2 dna, nakolko deti v skolke spia a on by vedel zasa ze pred spanim pridete. krpci sa nezdaju, oni to vsetko velmi dobre vedia a treba im to len vysvetlit (vecer pred spanim), ze tam bude a vy sa ponho vratite, rano ziadne dlhe lucenia, ziadne vysvetlovanie. len poobede a vzdy mu potom pripomenut - aha prisla som, musi sa naucit vam verit. to sa zvladne, hlavne mu nedajte najavo vase obavy.
T

Urcite zrusit fotku, povedat ze mamina sa pre neho vrati a keby sa dalo skusit ci by ho nemohol odniest do skolky niekto iny a hlavne vydrzat. Jasne ze uciteky chcu mat pokoj a preto skusaju odklad, ale nedat sa. Su deti ktore odlucenie berutazsie ine ani nezbadaju.

Ja mám presne opačnú skúsenosť: Dcéra niesla vnuka v prvý deň do škôlky a myslela na to najhoršie. Vnuk keď zbadal pani učiteľku, hoci ju nikdy nevidel, povedal " mami už môžeš ísť preč" Možno je to o predpríprave, aby sa dieťa na to tešilo? Nie som psychológ ale vnuk s tej škôlky má normálne radosť. A teší sa keď tam ide, od prvého dňa. Na škôlku sme ho pripravovali už cez prázdniny, chodili sme ju aj okukovať. Doplním, vnuk má 3 roky.

Jedina rada je - vydrzat!.

Vydržať. Presvedčiť dieťa, že v škôlke mu bude dobre, pýtať sa ho, čo sa naučil, zažil.Všemožne oblbovať, aby sa na škôlku tešil. A dúfať,že dieťa nezačne utekať do choroby, aby mohlo byť doma s mamou.

ja som revala, ešte aj v škole...ano som mamičkárka.....v škôlke každé ráno....dokonca raz som ušla za mamou až do trolejbusu lebo som jej zabudla dať žuvinu...čo som mala v puse....lebo tak sme to robili....
pani učiteľky by to mohli dajako predýchať!..ved sú profesionálky......moje decko tiež revávalo bývala tam prvá, aby som stíhala.....dokonca mi ju brávala školníčka.....ale učitelky mala top.....každopádne je to o učitelkách....

možno by bolo dobré dať mu ráno so sebou do škôlky nejakú hračku z domu, alebo knižku, ak by to dovolili učiteľky

Kolegovci v práci sa rozprávali o tom, kto si pamätá najrannejší zážitok z detstva. Jeden mladý muž povedal, že keď sa s ním mama lúčila pri odchode z jasiel v prvý
deň, mal pol roka, tak je hovoril - nenechávaj ma tu. Vedel, že jej to hovorí, ale zároveň si bol vedomý, že to nevie ešte vysloviť a jeho úsilie je zbytočné.
Nepodceňujte deti, že ich oblafnete.
Ja si pamätám z dvoch rokov, jedno moje zážitok trochu viac ako ročné. Mala som tom možnosť overiť, keď mi popísalo svoje oblečenie. Viem kedy ho nosilo.
Deti majú okrem toho vysokú dávky intuície, nenechávať ho tam rozhodne dlhšie ako doobeda. Robte to, čo cítite vy, nie čo sa odporúča. Nikdy!

Dieta bude mat z toho celoživotnú traumu ! Ak by sa dalo, tak do školky len povinne ten 1 rok pred nastupom do ZŠ, vtedy bude už väčšie a ľahšie to zvládne

Dcéra má už 26. rokov, ale ako 2 ročnú som ju dala do jasieľ niekedy v septembri.
Strašne revala, museli ju zo mňa priam odtrhnúť, aby som mohla odísť a preplakala celý čas čo tam bola. Bývali sme neďaleko a celý čas som stála na balkóne a počúvala, či stíchne. Nestíchla, tak som to vzdala a nechala ju doma.
O mesiac som stretla riaditeľku a spýtala sa ma či ju nedonesiem, pretože ona ju ešte nevyradila z evidencie, bolo potrebné rozhodnúť čo s ňou. Takže nový nástup do jasieľ a div sa svete. Dieťa tam zostalo bez nejakých problémov. Úplne inak reagovala, priam sme sa čudovali.

Môjmu synovi pomohlo pri nástupe do škôlky toto:
Obkreslili sme na výkres jeho ruku (5 prstov = 5 dní) a pripevnili sme to magnetkami na chladničku. Keď prišiel zo škôlky vybral 1 malú nálepku a nalepil ju na výkres na 1 prst. Tak videl koľko dní má už za sebou a koľkým ešte nálepka chýba. V piatok poobede bolo na ruke 5 nálepiek a bol spokojný, že to zvládol. Od pondelka sa to opakovalo.
Nezačal chodiť do škôlky s nadšením (aj to bolo, ale až o dosť mesiacov neskôr) a stále by bol radšej doma , ale pomohlo mu to od plaču v škôlke.