v skratke ( o zelenom hnojenísadá písať veľa) :

Pod zeleným hnojením (anglicky green crop-manures, nemecky Gründünger, francúzsky engrais verts, rusky zelenoje udobrenie) rozumieme spôsob organického hnojenia, pri ktorom sa do pôdy zaoráva vyprodukovaná hmota rastlín pestovaných na tento účel s cieľom obohatiť pôdu o organickú hmotu a živiny. Takto realizované organické hnojenie má mnohostranný účinok na pôdu a pestované rastliny.

Plodiny vhodné pre zelené hnojenie a podmienky ich pestovania
Plodina
Podmienky
Pestovania
Výsevok v kg.ha-1
Priemerná produkcia nadzemnej hmoty v t.ha-1
Najne-skorší termín sejby
Ďatelina purpurová
Teplejšie a ľahšie pôdy, vďačí za vápnik
25 - 30
8 - 13
15.8
Ďatelina plazivá
Vhodná do všetkých pôd
7 - 10
8 - 14
31.8
Ďatelina hybridná
Vlhšie podnebie, stredné až ťažké pôdy, aj mokré íly
10 - 12
8 - 13
10.9
Bôľhoj lekársky
Znesie najchudobnejšie kamenité, štrkovité, suché i svahovité pôdy
20 - 25
8 - 15
15.5
Vičenec vikolistý
vhodný do všetkých pôd
30 -70
10 - 14
30.4
Komonica biela
Akékoľvek aj ľahké pôdy, vďačí za vápnik
16 - 22
8 - 12
15.5
Vlčí bôb biely
Stredne vlhké polohy, hlinité až piesočnaté pôdy, vďačí za vápnik
240 - 280
10 - 20
31.8
Vlčí bôb žltý
Stredne vlhké polohy, ľahšie až piesočnaté pôdy, neznesie vápnik
180 - 220
10 - 20
15.8
Vtáčia noha siata
Teplé aj suchšie polohy, vhodná do hlinitých pieskov a pieskov, neznesie Ca
25 - 50
10 - 18
30.4
Vika siata
Všetky pôdy, ale nie suché, vyžaduje Ca
140 - 170
13 - 21
15.8
Vika huňatá
aj do vysychajúcich ľahkých pieskov
120 - 140
14 - 18
30.9
Vika panónska
Vhodná do ľahších pôd, znesie sucho, žiada Ca
175 - 195
12 - 20
30.9
Hrach roľný
Hlboké pôdy, znesie aj ľahšie, vyžaduje Ca
150 - 260
12 - 23
30.9
Mätonoh jednoročný
Pôdy s dobrou zásobou živín, prevzdušnené
40 - 50
12 - 19
15.8
Kapusta repková
Všetky hlboké a vlhké pôdy
8 - 10
7 - 15
10.9
Horčica biela
Piesočnaté a hlinité pôdy, nenáročná
8 - 12
10 - 12
31.8
Facélia vratičolistá
Nenáročná, aj na chudobnejšie vysychavé pôdy
10 - 12
8 - 12
15.9

Plodiny na zelené hnojenie pestujeme ako medziplodiny (strniskové, ozimné, letné a podsevy), alebo ako hlavné plodiny.

Na záhony, ktoré doposiaľ ležia ladom a chystáme
sa ich využiť až pobozkáme svoju milovanú pod
rozkvitnutými gaštanmi, môžeme zatiaľ vysiať
rastlinky na zelené hnojenie. Pre všetky typy pôd
sa hodí ďatelina, špenát, landsbergská zmeska,
horčica alebo vlčí bôb. Do vlhších pôd je vhodná
valeriánka, zatiaľ čo pohanka prospieva výhradne
v pôdach suchých. Repku olejnatú vysádzame do
pôdy neutrálnej. Zelené hnojivo by sme mali
zarýľovať, akonáhle dosiahne výšku okolo 5 cm

tabulka vo worde pre lepší prehľad

Ja už roky v zahradke hnojím výhradne zeleným hnojením. Nie preto, žeby som bol nejako ekologicky ale z praktického dôvodu. Hnoj zohnať a doviesť na zahradku je dosť problematické . Pri striedaní hriadok mi vždy zostane nejaká voľná a tak tú osejem hneď na jar a potom ešte pár razy (podľa toho aký je rok a ako rýchlo vyrastie do stavu vhodného na zaryľovanie) a tiež po zbere hrachu, cibule a nakoniec osievam po zbere zemiakov. Sejem horčicu, pelušku, viku a i. - podľa toho čo zoženiem. V zahradkári o zelenom hnojení už toho bolo veľa popísané. Tzv. agrotechnických termínov na zasiatie sa nedržím. Pri vhodnom počasí vzíde napr. horčica bez problémov tak za týždeň aj v auguste. Vždy je lepšie voľný kus zeme osiať ako ho nechať tak a potom sa trápiť s burinou.

daju sa za zelene hnojivo povazovat aj kalerabove, kapustne listy, alebo ina vnat pridana do jesenneho rylovania? Podla mna ano. Samozrejme nie tvrde casti ako kalerabove korene, kapustove hluby, ani hrachove stonky, ktorym treba trocha pomoct, a nechat ich niekolko rokov odlezat v komposte.

Za zelene hnojenie sa považuje výsev vhodnej plodiny ktorá vytvorí dostatok hmoty a po zaryľovaní prehnojí záhon. JZelené hnojenie je odborný názov.
Zeleným hnojením nie je zaryľovánie akejkoľvek zelenej hmoty - odpadu z pozbieranej úrody (listy, vňať a pod.).

Myslim, ale ze povodna otazka smerovala prave k takejto forme hnojenia, a princip je v podstate ten isty .Dodat ziviny do pody prostrednictvom zelenych casti rastlin, ci uz specialne zasiatych, alebo zbytkovych.

Kde sa dá zohnať tá horčica, vika, peliška, normálne v záhradníctve?

Horcicu som kupila v obchode zo semenami.

Citam tu o HNOJENI.Vedel by mi niekto napisat ake ziviny sa zelenym hnojenim dostavaju do pody?Nezlepsuje zelene hnojenie iba fyzikalne vlastnosti pody?

V prvom rade je to organická hmota, ktorá okrem živýn má aj vlastnosť viazať vodu. Aké živiny presne sa do pôdy dostávajú neviem, viem ale že tlením hmoty vzniká uhlík/v nejakej forme/ spaľuje sa dusík, a preto treba na jar hnojiť dusíkatými hnojivami- primerane.

vyznam zeleneho hnojenia: http://www.cassovia.sk/korzar/archiv....4.2006/5229VI
http://www.kruhzivota.sk/?page=navody&node=71&
http://facelia.profiwebhost.com/