na tvojom mieste by som skúsil viac sa s ňou zblížiť. Pospomínať, čo rada robila, a pozvať ju na takú udalosť. Na koncert, do kina, na túru, na aerobik, zabehať si. Štýlom, že "idem si vtedy a vtedy zabehať, nepôjdeš so mnou?". Aby videla, že to nie je iba kvôli nej, to by sa cítila blbo.
Nenechať sa odradiť jedným odmietnutím. Ak nevyhovuje, skúsiť nájsť vyhovujúci termín. Určite s ňou treba tráviť čas. Vieš, že voda je tvrdšia ako skala? Pri neustálom kvapkaní sa skala naruší. Preto treba trpezlivosť, a skúšať.
Keď budete spolu, treba sa pokúšať rozprávať. Zo začiatku nebude odozva, opäť treba vytrvať. Rozprávať na ňu, zveriť sa jej so svojimi radosťami, starosťami. Samozrejme, nie že sa jej budeš iba sťažovať, a sťažovať. Takisto je to s chválením sa. Netlačiť otázkami. Vlastne celkovo netlačiť na pílu. Možno jej najväčší problém je, že nemá zmysel života. Stratila iskru. Potrebuje nakopnúť, dostať sa znova do rytmu (nie stereotypu, ktorý väčšina ľudí žije). Môžeš ju potiahnuť za sebou. A pomôže to aj tebe, ak vypadneš zo svojho stereotypu.
Takže zhrnutie - zblížiť sa
- trpezlivosť a vytrvalosť
- netlačiť na pílu
- rozprávať na ňu
- tráviť spolu čas
Samozrejme, toto je jeden pohľad na vec.
a neni na tom nič zábavné. Tak šup šup, nech píše ten, kto má čo napísať.