ahojte,
máte niekto skúsenosti s tým, že si veci, udalosti či situácie pripúšťate k sebe a to až tak, že ste z toho nie že v nervozite a tréme, ale doslova v strese?
Ja totiž práve tieto stresy zažíva a už mi do značnej miery ovplyvnili aj moje fyzické zdravie, kedy mi pred rokom diagnostikovali vysoký krvný tlak a to v takej hodnote, že sa mi rozhodli hneď nasadiť lieky.
A v poslednej dobre, zo stresu sa mi pridružili už aj problémy so žalúdkom a aj búšenie srdca.
Ono, aby to bolo aj konkrétnejšie, tak napríklad, keď mám ísť absolvovať pracovný pohovor, ide ma vo vnútri rozdrapiť z nervozity a strachu.
A pritom viem, že o nič nejde, že prosto keď nebudem úspešný na tomto pohovore, môžem byť úspešný na inom pohovore.
No ja aj napriek tomu zažívam obrovský stres pred pohovorom a to preto, lebo sa chcem ako každý, odprezentovať čo najlepšie a byť tak ako kandidát úspešný.
A pri predstave, že sa objaví nejaká moja chyba či nedokonalosť, ma to vo vnútri zožiera a stresuje a pritom samozrejme tiež viem, že každý má viac ako len kopec chýb.
A ja som ten typ človeka, ktorý chyby ostatných ignoruje, ale u seba chyby pripustiť neviem. Akoby až chorobný perfekcionalista.
Ja viem, že nie je normálne, aby mi banality spôsobovali taký stres, no popravde neviem ako sa mentálne nastaviť tak, aby som sa zo všetkého nestresoval.
A to samozrejme nie je len o pohovoroch, to je aj o strachu, ísť k doktorovi, kde síce nemám problém ísť, ale sprevádza to opäť nervozita, lebo sa bojím, čo mi nájdu zasa, a ako mi to zasiahne do bežného života.
Tých stresujúcich vecí je u mňa viacej, no aktuálne najväčší stres mi pôsobí to svoje odprezentovávanie sa na pohovoroch, resp. nestresovať sa už 2 dni pred pohovorom, ako dopadnem.
Máte alebo mali ste niekto takýto problém?
Viete poradiť, ako toto riešiť?
Moc vám ďakujem