Otázne je, kto ten obed platil. Môžu nastať 2 situácie:
1. obed platil obchodný partner - v tomto prípade zamestnávateľa nemá čo zaujímať, akým spôsobom sa zamestnanec stravoval. Nie je to žiadna iniciatíva zamestnávateľa, aby zamestnancovi zabezpečil stravu počas prac. cesty a ani s tým nemá žiadne náklady. Taktiež nemá žiadne preukázateľné dôkazy, že zamestnancovi stravu zabezpečil. Preto, pokiaľ sa zamestnanec sám nevzdá nároku na stravné vo forme krátenia stravného za poskytnutý obed/raňajky/večeru, tam má nárok na stravné.
2. obed platil zamestnávateľ - v tomto prípade sú to repre náklady, ako poznamenala Tweety, ale na druhej strane je preukázateľné, že zamestnávateľ zabezpečil zamestnancovi stravu (raňajky/obed/večeru). Potom zamestnávateľ má právo krátiť stravné v súlade s ustanovením § 5 ods. 6:
Ak má zamestnanec na pracovnej ceste preukázane zabezpečené bezplatné stravovanie v celom rozsahu, zamestnávateľ mu stravné neposkytuje. Ak má zamestnanec na pracovnej ceste preukázane zabezpečené bezplatné stravovanie čiastočne, zamestnávateľ stravné určené podľa odsekov 1, 2 alebo 5 kráti o 25 % za bezplatne poskytnuté raňajky, o 40 % za bezplatne poskytnutý obed a o 35 % za bezplatne poskytnutú večeru z ustanovenej sumy stravného pre časové pásmo nad 18 hodín alebo z najvyššej dohodnutej sumy stravného podľa odseku 5.
To zabezpečené bezplatné stravovanie sa myslí to, že zamestnanec za to nemusí platiť. Je nelogické, aby zamestnávateľ uhradil obed zamestancovi aj obchodným partnerom a ešte poskytol zamestnancovi aj stravné. Bola by to duplicita nákladov.