ola Áno, viem je to divný názov témy, ale priamo súvisí s účtovníckou vizážou v tomto období. Išla som nedávno po meste a stretla známu s malým dieťatkom v kočíku. To dieťatko ma už pozná a na moje „ťuťuli –muťuli“ vždy odpovedalo hlasným, rozkošným detským smiechom. Naklonila som sa nad kočiarik a chcela som počuť ten roztomilý smiech a džavot, nech mi to aspoň nachvíľku rozjasní moju, číslami obsypanú myseľ. To dieťatko keď ma zbadalo začalo hrozne jačať, plakať, kopať a odvracať svoju tváričku. Mamička dieťatka ostala rovnako prekvapená ako ja a tíšiac malého utekala odo mňa preč. Rozladená touto príhodou som odkráčala domov. Doma som prešla okolo zrkadla a keď som zbadala „to“ čo na mňa pozerá, zvreskla som rovnako ako to dieťatko. Až teraz som pochopila. Môj ufo -štýl presne kopíroval tie známe zelené postavičky s vypúlenými očami. Ja som k mojej popolavej do zelena ladenej tvári, krvou podliatym vyplešteným očiam ešte pridala úžasnú vlasovú kompozíciu – štýl: preteky bizónov po suchej americkej stepi a úškľabok, ktorý len veľmi nepatrne pripomínal milý úsmev, ktorým som chcela počastovať to rozkošné dieťatko v kočíku. Pevne verím, že mamička dokázala to dieťatko utíšiť a že chúďa nebude mať zo mňa celoživotnú traumu ... chi. Takže ja si pestujem v tomto „kockatom“ období ufo –štýl, vy dávate prednosť akej vizáži? Ola, nemyslím si, že by sa ta dieťatko zľaklo z dovodu aký píšeš, ale máš celkom dobré spisovateľské vlohy, skús napísať nejakú poviedku...
Nerobím si žarty naozaj sa mi tvoj text páčil, malo to napatie a pod.