Viete, to je ťažké radiť takto na diaľku bez poznania rôznych informácií, ktoré môžu našepkať príčinám jeho správania.
Určite treba navštíviť detského psychológa a konzultovať to s ním. Na základe kresieb, testov a rozhovorov vie psychológ prečítať dieťa a aj jeho rodičov a rodičia by mali rátať s tým, že budú od psychológa počuť veci, ktoré sa im nebudú páčiť.
Žiadne dieťa sa nenarodí zlé. Ale bio-psycho-fyzické okolnosti včete rodiny a blízkeho okolia ho formujú a sú danosti, ktoré spôsobujú, že sa vymyká dieťa bežnému - očakávanému štandardu.
Ako rodičia by ste mali byť zásadoví a určiť mu mantinely za ktoré nesmie prejsť a zvoliť vhodné prostriedky, ako ho nastaviť do roviny, aby začal uvažovať o svojom konaní, lebo 11 r. chlapec už nie je malé dieťa a do dvoch rokov máte pubertu, ktorá bude aktívna ďaľších 5 rokov a dostanete sa do ozajstného zúfalstva.
Nechceš jesť teraz toto čo je pripravené?...v poriadku, nemusíš, ďaľšie jedlo sa podáva vtedy a medzitým iné neexistuje...
Ziapeš, kričíš, trieskaš?...nech sa páči, choď do svojej izby a sadni si na hodinu, nič nebudeš robiť, ničoho sa nedotkneš, celý čas budeš o sebe premýšľať a keď sa upokojíš, po hodine príď za nami...
Nedodržal si niečo z rodinných pravidiel, nebude PC, nebude TV, nebudú kamaráti napríklad na tri dni...

Avšak nezabúdajte, že akákoľvek pozitívna zmena má byť chválená. Keď pocítite, že došlo k aspoň minimálnemu zlepšeniu, skúste každý z rodičov napísať list svojmu dieťaťu. Vyzdvihnite v ňom svoju lásku k nemu a píšte tam len o pozitívnych zážitkoch s ním, vyzdvihnite v tom liste jeho skutočne dobré vlastnosti, nech nadobudne chlapec pocit svojej výnimmočnosti. On v skutočnosti výnimočným a neopakovateľnýmaj je, len to v ňom musíte sami vidieť. Žiadne negatívne zážitky v liste nespomínajte, list nemá byť hanlivý, výčitky vzbudzujúci, ale povzbudzujúci a maximálne pozitívny.
Neverili by ste, ako takýto list dokáže nabudiť dieťa a dokonca si ho vie odložiť a potajmä čítavať.

Čo sa týka prieberčivosti v jedle, tým sa až tak netrápte. Môj syn bude mať 20 a vždy preberal, jeden čas dokázal vyžiť na chudom bielom mäse, hranolkách, palacinkách, pirohoch a buchtách na pare, inak rožok a kyslá smotana, žiadne ovocie , ani zelenina.
Keď sme sa chystali k starým rodičom, tam si nakázal dopredu svoje obľúbené a šlo ho rozpučiť, ešte mu aj na cestu balili. Dnes má skoro 20, výšku 188 cm a 66 kg a za toho svätého pribrať nevie.
Pred pár dňami sa dotrepal domov s cestovnou taškou vločiek, ryže, najplnotučnejšieho mlieka a hnusných ATB kurčiat, že ide priberať . A ja si vravím, nááá však sa len tráp môj zlatý, si ma natrápil dosť s tou žranicou, ja si to teraz vychutnám

Viete, vychovávať deti je asi to najťažšie v našich životoch. My máme svoje predstavy a oni zas svoje. Udržať výchovu na takých uzdách, aby tie naše deti stále pociťovali domov za skutočný a nezačali z neho utekať je najdôležitejšie. Ale nie to nemožné a dôležitá je rodičovská zhoda, nie jeden zakázať a druhý povoliť.

Držím palce zadávateľka témičky a hlavne prajem veľa trpezlivosti.

Ja by som sa opytala inak: da sa pomoct vam?
Ved len znete to, co ste si zasiali, teda akeho ste syna vychovali, takeho ho mate.

Pomoct sa da, ale rozhodne budete musiet zmenit najma vy ako rodicia svoje spravanie k synovi.

Skuste na zaciatok obratit sa na Centrum pedagogicko-psychologického poradenstva a prevencie
http://www.uips.sk/cpppap/

Simonka, prepacte, neberte to v zlom, ale ked som si to cele precitala, poviem vam, tak ten je poriadne rozmaznany.Priciny su mi zname.

Chodte za pedopsychologom, najskor sama, da vam rady, ako a co s nim doma, potom chodte aj s nim. Je to maly chlapec, spravanim si vydobija, co chce a potom vas polubi a zas je vsetko OK.
Je to maly despota.


Ivka mas rychlejsie prsty-)

to tu premielate mojho synovca , jedinacik, zmente pristup

Možno je to mierne od veci, ale videla som tiež podobné videjko. Rozdiel bol v tom, že keď sa malý šľahol o zem a začal jačať, tak mamina urobila v obchode to isté. Hodila sa na zem, začala kopať nohami a jačať . Malý despota okamžite stíchol a hľadel s otvorenými ústami čo sa to deje.
Na to však treba riadnu dávku odvahy

rada by som pridala video
http://www.mojevideo.sk/video/1234e/darceky_pre_deti.html
na tomto videu je značne vidieť povahu a ako je dieťa vychovávané.......

Hlavne nastoľte tvrdý režim čím skor,kým je Janko,keď bude Jano,može byť neskoro.

...dlhšie mi to trvalo ...nevedel som si spomenúť na správne výrazy .........

Takže moja reakcia je asi v tom videjku ...

Na RTL a mozno aj na inej TV siel vynikajuci serial Supernanny, kde profesionalne vychovavatelky ucili rodicov zvladat vlastne deti.
Vasa rodina by bola ukazkova do jednej z epizod

http://tv.blinkx.com/show/supernanny/KTwmX6Kz9dkNaf5O

IVKA, podobne islo aj v Cechach -chuva aj na Slovensku, no to neviem, sice, ako ho volali.

http://medialne.etrend.sk/televizia-...ize-konci.html

Mám dve deti......jedenie je tiež u nás dosť komplikované , majú svoje obľúbené jedlá . Čo nemusia ( nie je toho veľa ) to rešpektujem. Ani ja nezjem všetko . Z vášho popisu....... neurazte sa.... nemyslím to v zlom, ste svojho syna rozhýčkali , deti by si mali vážiť svojich rodičov . Ja si myslím že by ste mali obaja rodičia stanoviť určité hranice . A určite sa poradiť s detskou psychologíčkou .

Deti sú verný obrazu svojho vychovávateľa.Decku treba dať jasne na javo odtade -potade.To dieťa sa také nenarodilo vy ste to z neho urobili.