Nie som pediater ani psychológ, "iba" matka, no podľa mňa, aj keď sa človek narodí s istou genetickou výbavou, na tom, čo z neho vyrastie, sa výrazne podpíše výchova v rodine a vplyv okolia, v ktorom žije...
Nemyslím si, že by bábätká /tak ako si ich pamätám naukladané na nemocničnom vozíku v pôrodnici z čias, keď ich ešte "roznášali" na kŕmenie/ trápilo, že niektoré z nich má viac či menej vláskov, väčšie či menšie pästičky či to, že menej alebo viac naložilo do plienky...
Rovnako ako sa z nesmelého či zakríknutého dieťaťa pod láskavým vedením milujúcich rodičov /resp. vychovávateľov, či pestúnov - aby sme nehovorili len o kompletnej rodine/ môže stať zdravo sebavedomený, úspešný a šťastný človek, tak sa z dieťaťa, ktoré má vo "fungujúcej" rodine k dispozícii všetky vymoženosti doby, ale nadmerne náročných rodičov, ktorý dieťa vláčia z jedného krúžku do druhého, aby tak neraz uspokojili svoje vlastné ambície - môže stať dieťa zakríknuté, bojazlivé a končiace s depresiami u detského psychológa... Alebo druhý extrém - napriek materiálnemu dostatku mu chýba to najcennejšie - čas, ktorý by mu večne zaneprázdnení a kariéru budujúci rodičia venovali - a môže z neho vyrásť zakomplexovaný flákač, lebo sa nenašiel nikto, kto by mu povedal, že ho má rád takého, aký je - pre neho samého, a nie pre značkové oblečenie, ktorým ohuruje svojich rovesníkov v škole...