zdroj: net
Z doteraz uvedeného jednoznačne vyplýva, že vyvlastnenie je možné iba vtedy, keď sú splnené (súčasne) nasledovné ústavné podmienky:
a) vyvlastnenie alebo nútené obmedzenie vlastníckeho práva je možné iba v nevyhnutnej miere
b) vo verejnom záujme
c) len na základe zákona
d) a za primeranú náhradu.
Okrem toho ďalšie podmienky vyvlastnenia sú ustanovené i v § 110 ods. 1,2,3 Stavebného zákona (č. 50/1976 Zb. v znení neskorších predpisov), kde sa jednoznačne ustanovuje, že realizovať vyvlastnenie možno len vtedy, ak cieľ vyvlastnenia nemožno dosiahnuť dohodou alebo iným spôsobom. To znamená, že pokiaľ navrhovateľ nepreukáže, že sa pokúsil získať vlastnícke právo alebo iné právo k veci od jej vlastníka dohodou, a že tento pokus nebol z jeho strany akceptovaný.
Treba tiež zdôrazniť, že vyvlastnenie sa môže uskutočniť len v nevyhnutnom rozsahu a to tak z hľadiska výmery pozemku, veľkosti stavby alebo ich príslušenstva. Dôležité je aj to, že vyvlastnením možno uskutočniť iba taký zásah do vlastníckeho práva, ktorý je potrebný na dosiahnutie účelu, pre ktorý sa vyvlastnenie uskutočňuje.
Veľmi významnou skutočnosťou, ktorú v súvislosti s vyvlastnením nemožno opomínať, je tvrdenie ustanovenia § 108 ods. 2 Stavebného zákona, že vyvlastnenie je možné len vo verejnom záujme. Tento sa musí preukazovať vo vyvlastňovacom konaní a jeho účel musí byť v súlade s cieľmi a zámermi územného plánovania, ktoré sa spravidla preukazujú územným rozhodnutím. Napr. o vyvlastnenie vo verejnom záujme pôjde v prípade verejnoprospešných stavieb, výstavbu diaľnic, ciest a miestnych komunikácií, výstavbu energetického diela na výrobu alebo rozvod elektriny, výstavbu vojenských objektov a vojenských priestorov, stavby dráh, zachovanie a riadne užívanie kultúrnej pamiatky, výstavbu potrubí pre pohonné hmoty a ropu, uskutočnenie stavieb, ktoré sú významnou investíciou a v ďalších prípadoch ustanovených v § 108 ods. 1 Stavebného zákona.
Podmienka, že vyvlastnenie sa môže uskutočniť len na základe zákona znamená, že ono sa môže uskutočniť len na základe osobitného zákona a pri splnení všetkých v ňom stanovených zákonných podmienok. Týmto zákonom v slovenskom právnom poriadku je Stavebný zákon pod číselným označením 50/1976 Zb. o územnom plánovaní a stavebnom poriadku v znení neskorších predpisov.
Posledná z podmienok, ktorá pri vyvlastňovaní musí byť rešpektovaná je poskytnutie primeranej náhrady. Zväčša ide o prípady plnenia v peniazoch a jej primeranosť sa určuje podľa trhovej ceny určenej znaleckým posudkom. Iste, že môže byť aj menšia ako trhová. Právnym predpisom, podľa ktorého sa určuje výška náhrady, je všeobecne záväzný právny predpis a to vyhláška č. 465/1991 Zb. o cenách stavieb, pozemkov, trvalých porastov a náhradách za dočasné užívanie pozemkov v znení neskorších predpisov. Konkrétna výška vyvlastňovacej náhrady a spôsob jej úhrady musí byť uvedený vo vyvlastňovacom rozhodnutí, ktorému predchádza vyvlastňovacie konanie vykonávané stavebným úradom. Toto sa začína na návrh orgánu štátnej správy, právnickej osoby alebo fyzickej osoby, ktorá má predmet vyvlastnenia využiť na účel, na ktorý sa vyvlastňuje.