Podľa môjho názoru je najmä úlohou príslušného súdu a notára, ako súdneho komisára povereného prejednaním dedičstva po zosnulom, aby zisťovali skutočnosti potrebné k prejednaniu dedičstva a to najmä predbežným vyšetrením a pod.. Taktiež pokiaľ ide o dlhy poručiteľa, väčšinou sa osoby, ktoré majú voči poručiteľovi pohľadávku, túto prihlásia do dedičského konania a následne sa pohľadávka v dedičskom konaní prejedná.
Podľa § 175x ods. 1 zák. č. 99/1963 O.s.p., ak sa objaví po právoplatnosti uznesenia, ktorým sa konanie o dedičstve skončilo, alebo po vydaní osvedčenia o dedičstve (§ 175zca) nejaký poručiteľov majetok, prípadne aj dlh, súd na návrh (§ 42 ods. 3 a § 79 ods. 1 a 2) vykoná o tomto majetku konanie o dedičstve. Ak sa objaví iba dlh poručiteľa, konanie o dedičstve sa nevykoná.

(2) V odôvodnených prípadoch, najmä na podnet súdu, notára, štátneho orgánu alebo orgánu územnej samosprávy, môže súd o majetku uvedenom v odseku 1 začať konanie aj bez návrhu.

Ďalej v Občianskom zákonníku nájdeš ustanovenie o ochrane oprávneného dediča a to v § 485. Podľa odseku 1 uvedeného §, ak sa po prejednaní dedičstva zistí, že oprávneným dedičom je niekto iný, je povinný ten, kto dedičstvo nadobudol, vydať oprávnenému dedičovi majetok, ktorý z dedičstva má, podľa zásad o bezdôvodnom obohatení tak, aby nemal majetkový prospech na ujmu pravého dediča.

(2) Nepravý dedič má právo, aby mu oprávnený dedič nahradil náklady, ktoré na majetok z dedičstva vynaložil; takisto mu patria úžitky z dedičstva. Ak však vedel alebo mohol vedieť, že oprávneným dedičom je niekto iný, má právo len na náhradu nevyhnutných nákladov a je povinný oprávnenému dedičovi okrem dedičstva vydať i jeho úžitky.

Tak asi toľko...