Neviem, či je to u dieťatka s herniou vhodné, ale keď som ja mala malé deti a plakali, tak som ich dala na bruško a pomasírovala "krížiky" - okolo pása na bokoch - neviem to napísať presnejšie a toto vždy zabralo. Tiež som sa snažila privinúť si ich "na srdiečko", kľudne sa im prihovárať, moc nechodiť a radšej ticho sedieť a deti sa vždy ukľudnili. V rodine som videla aj prípad, keď s dieťatkom chodili, striedala sa pri ňom celá rodina a ja som to cítila tak, že dieťatko sa len vyrušovalo a "bolo zlé". Mala som len 2 deti, ale ani jedno nebolo "zlé", neverím na "zlé" deti, myslím si že je to hlavne o pokoji matky. Keď je pokojná matka, je pokojné aj dieťa, hoci pri prvom je to veľmi ťažké dosiahnuť, matka sa bojí či niečo nerobí zle. Ale s láskou k dieťatku a pokojom sa to prekoná, neboj.