Podľa mňa nemá strýko zo zákona nárok na dedenie štátneho bytu, lebo byt nebol dedkovym vlastníctvom. Ak by dedko býval v byte sám, byt by sa automaticky vrátil štátu, ktorý by ho pridelil ďalšiemu nájomcovi.

Neskôr zákony umožňovali št.byty odkúpiť tým nájomcom, ktorí ich obývali. Vy ste byt odkúpili, takže byt je Váš.
Strýko tam nemal trvalý pobyt, ani v byte nebýval, takže by si ten byt nemohol aj tak odkúpiť.

v texte.

Neviem ako dlho ste dedka opatrovali a či bol do konca života samostatný alebo bol ležiaci a bolo sa oňho treba starať, ale v každom prípade túto istú možnosť mal aj tvoj strýko. Vôbec nemusíš mať výčitky. Viem o čom hovorím. Moja mama bola pripútaná na lôžko 12 rokov, všetku činnosť okolo nej bolo treba vykonávať na lôžku, nemohla sa bez pomoci ani posadiť. Starala sa o ňu hlavne moja sestra, pretože s ňou bývala na rodičovskom dome. Samozrejme v rámci možností som jej s opaterou pomáhala, takže viem čo to všetko obnáša a pritom vôbec nemám pocit krivdy ked sestra zdedila celkom slušný rodinný dom s celým vybavením aj pozemkom. Držím ti palce, aby to dobre dopadlo a nedaj sa od strýka vydierať ani oklamať.

Veď v roku 1992 nebol ešte ani zákon o prevode štátnych bytov do vlastníctva. Dal sa za určitých podmienok nájomcami odkúpiť len celý dom. Vtedy strýko ako rozmýšľal? Jednoducho, raz môžeme mať v živote strašnú smolu, inokedy aj obrovské šťastie. V nasledujúcich rokoch sa byty rozdávať nebudú - sme vlastne šťastná generácia?

Pravdou je, že ak chceli pokračovať v nájme, museli sa tam zahlásiť. Ale pravdou je aj to, že taký starý človek potrebuje, aby s ním niekto býval, nestačí mu nosiť obed. Nebola to číra vypočítavosť a už vôbec nie okrádanie súrodenca. Nedajte sa!

No ja ti neviem,
ale prečo sa strýko nezaujímal o majetok celých 17 rokov od úmrtia? Prečo ho to zaujíma len teraz?

Nie je to náhodou tak, že chce vykývať zo zadávateľkou a chce od nej lacno získať pôdu? A preto vyťahuje veci, na ktoré právo nemá.

Nech sa na to pozrieš ako chceš nemá právo na ten byt, kúpila ho zadávateľka. A že tam mala trvalý pobyt, no mohol si ho tam nechať aj dotyčný strýko. Potom by sa boli vysporiadali v čase odkupovania nehnuteľnosti do osobného vlastníctva a nie teraz.

Už to tu napísali Xanti aj Arizona. Dedko byt nevlastnil. Vlastníkom bytu bol štát. Dediť byt ste teda nemohli, ani si ho deliť, či vyplácať sa z neho. Dedko tam len býval. Bol nájomníkom. Ty si byt odkúpila. Až ty si sa stala vlastníkom bytu. To, čo si si ty kúpila, do toho nikoho nič nie je.
Svojho strýka sa neboj. Nemusíš ho vyplácať, nemá na to nárok. Ak vlastníte pozemok, ktorý chce od teba odkúpiť za symbolický cenu, nepredávaj.
Strýko zrejme robí na teba nátlak a nespráva sa pekne. No ty si byt za doopatrovanie nedostala. Dedko ho nemal, nevlastnil. Kúpila si si ho. Otázkou, koľko stál byt v roku 1993 sa nezaoberaj. Nie je to pre teba dôležité.

ak by tam nemala trvalý pobyt, tak byt by sa vrátil štátu a nebolo by o čom diskutovať... to je lepšie? Nehovoríme o dedičstve, ale o tom, že strýko chce profitovať na tom, že mladá dostala byt od štátu mimo poradovníka.
keďže som občan tohto štátu aj ja chcem časť provízie za nejaký tender...

Evička, vôbec nemusíš mať žiadne výčitky.
Tvoju situáciu pochopí najlepšie ten, kto mal podobný prípad, že sa
musel starať, doopatrovať starého človeka.

Niekedy mnohí nevidia nič.....až byt na konci.
Možno ak by bol (strýko) postavený pred situácii - staraj sa ....bol by zutekal a ani byt by nechcel.

Na všetko odriekanie, obetu, starostlivosť atď tých starajúcich sa - sa rýchlo zabudá a ostáva iba vidina majetku.
Pričom ak človek nemá v sebe lásku a úctu k človeku a ochotu starať sa ....nepomôže ani vidina majetku.

A ak je iba tá .....ľutujem opatrovaného.

Každý, ale väčšinou každá, čo niekoho doopatruje si zaslúži odmenu . Morálne, ale aj hmotnú.Veľkosť tej hmotnej potom už závisí od konkrétnych podmienok (dĺžka opatrovania / "ochota" ostatných dedičov (pred smrťou a po!! smrti / dochádzky ).Toto je podľa mňa v poriadku. A čo je v minulosti v poriadku - do toho je lepšie nerýpať.
Takže bolo to takto :
- dedo mal byt a pozemok
- po dedovej smrti boli dedičmi (v prvej skupine ) mama a strýko
- mama sa zriekla dedičstva (v prospech teba)
- byt bol v čase dedovej smrti ešte štátny
- pozemok so strýkom spoluvlastníš v 1/2
- podľa ceny je to "skoro lukratívny " pozemok
- jeho rozdelením by jeho hodnota značne poklesla (je tak malý, že sa nedá rozumne rozdeliť).
Keď vyjdem z dobrej vôle, teda že nielen si mala (účelovo) trvalý pobyt u deda, ale že si aj pomáhala mama deda doopatrovať, tak strýko sa nechová ako slušný člen rodiny, ale ako chamtivec, čo by rád koláče bez práce.
Pozemok :
- rada by si ho predala
- chcela by si ho predať
- potrebuješ ho predať?
Ak si presvedčená, že má realizačnú hodnotu 110 €/ m2 a strýko ti ponúka 20 - začni LICITOVAŤ .
Ponúkni mu (najlepšie písomne a pred svedkami) niekoľkonásobne lepšiu cenu - napríklad 60-90 €/ m2.
Buď dá on vyššiu, alebo podiel na pozemku za túto (už po strýkovom odmietnutí = nevyužití predkupného práva ) cenu môžeš ponúknuť hocikomu.

ak odmietne predkupné právo, predajte svoju časť pozemku na kšeft bezkrkým gorilám... Bude mať fajn spoluvastníka

Stretnú sa dvaja známi po dlhých rokoch:

- No čo, ako sa má rodina?
- V pohode, stále sa navštevujeme a tak.
- Jáj, Vy ste ešte asi nededili!?

možno trochu z iného súdka, z akého dôvodu bolo potrebné si zriaďovať v byte trvalý pobyt keď sa jednalo o doopatrovanie dedka? na doopatrovanie sa toto nevyžaduje... (a v podstate nevieme čo všetko doopatrovanie obnášalo či bol dedo dlhodobo bezvládny, alebo či ste mu len občas vyniesli smeti...) t.j. nepoznáme vyjadrenie druhej strany či sa strýko zaujímal o otcov stav alebo z akého dôvodu ste sa o neho starali len vy s mamou... možno sa staral aj on... len o tom nemusíte vedieť..

Podľa mňa už vtedy ste vedeli, prečo si zriaďujete trvalý pobyt (aby sa byt nevracal štátu) a ak by dedko teoreticky ešte nejaký ten rok požil tak by byt kúpil asi on do osobného vlastníctva a potom by predmetom dedičstva bol a strýko by mal na polovicu nárok, zo zákona... (ak by nejestvoval závet...)

V podstate teraz ste na koni, a zákon je na Vašej strane, a strýko si nepomôže... a len vy môžete rozhodnúť či sa budete / chcete deliť alebo nie... ako dedo naložil so svojim majetkom za života či niečo dal strýkovi a Vašej mame nie... treba zvážiť aj morálnu stránku a aj to či chcete obetovať rodinné vzťahy...

Skúste sa na vec pozrieť z pohľadu rodiča - Vášho dedka, či by on takto svoje deti Vašu mamu a strýka takto so svojim majetkom podelil... pozemok na polovicu a byt len mame/Vám? každý rodič by mal mať svoje deti rovnako rád a rovnako ich podeliť so svojim majetkom - za normálnych okolností.....

Skúste sa so strýkom dohodnúť tak aby nemala žiadna strana pocit, že na to doplatila...

odpoveď v texte

Treba zvážiť aj to, či sa "oplatí" s rodinou rozhádať nadosmrti..

Pravdu máš
chcel som do témy vniesť aj iný pohľad na vec... na všetko je potrebné sa pozrieť aj z pohľadu druhej strany...

Mne to bolo jasné,
ale musíš vychádzať s faktov. A faktom je, že vlastníkom je zadávateľka ( teda jej mama, to som nepochopila ako to je ), a dedo tam býval.

aj ja scem dostať byt, kt. si lacno odkúpim. Ale nie o tom je tá téma

Musíš sa najprv rozhodnúť, či kúpiť, alebo dostať = stačí doopatrovať .

dakujem vsetkym za odpovede.Pomohli mi.

Podla mojho nazoru, ked sa rodina chova takto, tak sa neoplati s nou snazit udrziavat vztahy...Stryko je s prepacenim "vychcany". Urcite nie ste nemoralna, nemoralne je to ako sa sprava Vas stryko. Drzim palce, nedajte sa.