My sme isli v roku 2005 ci 2006 za (dnes uz nebohym) dotkorom Vrabcom a ten nas prehovaral, aby sme to nerobili (nemame deti a ani rodicovske instinkty). Moj manzel (filozof) sa mu snazil logickymi argumentami vysvetlit, ze to nase rozhodnutie nie je pubertacky vystrel, ale dokladne zvazeny, prediskutovany a vyzrety krok v nasom zivote.
Doktor povedal, ze v nasom pripade by bolo lepsie, aby manzelka brala antikoncepciu (ktoru sme dovtedy brali uz 7 rokov). Kazdopadne povedal, ze on s tym problem nema, musi zasadnut komisia (ktorej on predsedal), ktora rozhodne, ci nam to povolia alebo nie. Vtedy by to prebiehalo pod uplnou anestezou. Cenu tusim spomenul okolo 7000 Sk. Ale po tomto pre nas nie prilis priaznivom rozhovore sme sa rozhodli, ze je zbytocne o to ziadat, lebo nam to nepovolia. O par rokov (tusim to bolo v roku 2008) sme sa ocitli v zahranici, urobili sme si maly prieskum na internete, objednali sme sa na vazektomiu cez internet v sukromnej klinike. Prisli sme, pani dotkorka s nami stravila 15 minutovy rozhovor, vsetko nam vysvetlila, podpisali sme vyhlasenie, ze to co robime je nasa vlastna vola, sme si vedomy vsetkeho atd. Iba raz spomenula, ze si je ista, ze my dvaja to mame dobre premyslene a do pol hodiny sme opustali kliniku po odvedenom zakroku.
Neviem ake su presne podmienky na Slovensku, ale v case ked sme sa o to zaujimali tak doktorovi Vrabcovi najviac vadil nas vek (28 rokov) a fakt, ze nemame deti. Treba si urobit prieskum, ci sa veci nezmenili.
My sme maximalne spokojni a urcite je to ovela jednoduchsie (manzelka hovori aj gavalierskejsie
), ked sterilizaciu podstupi muz - nie je sa coho bat.