http://www.epi.sk/Main/Default.aspx?...25960&pa=12805
Stravovanie podnikateľov a daňové výdavky
Stravovanie podnikateľov nie je riešené v Zákonníku práce a ani iným osobitným predpisom. Daňovú uznateľnosť je potrebné posudzovať v súlade s ustanoveniami č. 595/2003 Z. z. o dani z príjmov v znení neskorších predpisov (ďalej „zákon o dani z príjmov“); daňovými výdavkami podnikateľa je podľa § 19 ods. 2 písm. p) zákona o dani z príjmov aj stravné.
1. Všeobecné podmienky pre zahrnutie výdavku na stravné
Podľa ustanovenia § 19 ods. 2 písm. p) zákona o dani z príjmov daňovými výdavkami, ktoré možno uplatniť len v rozsahu a za podmienok ustanovených v zákone o dani z príjmov, sú aj výdavky (náklady) na stravné vynaložené daňovníkom s príjmami podľa § 6 ods. 1 a 2 za každý odpracovaný deň v kalendárnom roku, najviac v rozsahu a vo výške ustanovených na kalendárny deň pre časové pásmo 5 až 12 hodín podľa osobitného predpisu (zákon o cestovných náhradách), ak daňovníkovi:
* súčasne nevzniká nárok na príspevok na stravovanie podľa osobitného predpisu (Zákonník práce) v súvislosti s výkonom závislej činnosti, alebo
* ak daňovník neuplatňuje výdavky (náklady) na stravovanie podľa § 19 ods. 2 písm. e) zákona o dani z príjmov, t. j. ak si daňovník neuplatňuje stravné v súvislosti s výkonom činnosti, ktorú vykonáva na inom mieste, ako ju zvyčajne vykonáva.
2. Výška daňovo uznateľného výdavku
Výška daňovo uznateľného výdavku v zmysle § 19 ods. 2 písm. p) zákona o dani z príjmov za každý odpracovaný deň v kalendárnom roku v nadväznosti na zákon o cestovných náhradách a z neho vyplývajúce súčasne platné opatrenie MPSVR SR č. 110/2009 Z. z. o sumách stravného je 3,60 €.
3. Obmedzenie uplatnenia výdavku na stravné
a) Uplatnenie výdavku na stravné nie je možné v prípade, ak podnikateľ je aj zamestnancom a vzniká mu prvotne aj nárok na príspevok na stravovanie od svojho zamestnávateľa.
V súlade s ustanovením § 19 ods. 2 písm. p) zákona o dani z príjmov daňovými výdavkami, ktoré možno uplatniť len v rozsahu a za podmienok ustanovených v zákone o dani z príjmov, sú výdavky (náklady) na stravovanie vynaložené daňovníkom s príjmami podľa § 6 ods. 1 a 2, a to za každý odpracovaný deň v kalendárnom roku, najviac v rozsahu a vo výške ustanovených na kalendárny deň pre časové pásmo 5 až 12 hodín podľa osobitného predpisu (zákon o cestovných náhradách), ak ale daňovníkovi súčasne nevzniká nárok na príspevok na stravovanie podľa Zákonníka práce v súvislosti s výkonom závislej činnosti.
Príklad č. 4:
Podnikateľ je zároveň aj zamestnancom, t. j. dosahuje príjmy zo závislej činnosti a vzniká mu nárok na stravovanie podľa Zákonníka práce.
Pretože podnikateľovi v uvedenom prípade vzniká prvotne nárok na stravovanie u zamestnávateľa, tak si už nemôže výdavky na stravné zahrnúť do daňových výdavkov.
b) V súlade s ustanovením § 19 ods. 2 písm. p) zákona o dani z príjmov daňovými výdavkami, ktoré možno uplatniť len v rozsahu a za podmienok ustanovených v zákone o dani z príjmov, sú výdavky (náklady) na stravné vynaložené daňovníkom s príjmami podľa § 6 ods. 1 a 2, a to za každý odpracovaný deň v kalendárnom roku, najviac v rozsahu a vo výške ustanovených na kalendárny deň pre časové pásmo 5 až 12 hodín podľa osobitného predpisu (zákon o cestovných náhradách), ak si daňovník neuplatňuje výdavky (náklady) na stravovanie podľa § 19 ods. 2 písm. e) zákona o dani z príjmov, t. j. ak daňovník neuplatňuje stravné.
Výdavky na stravné je možné zahrnúť do daňových výdavkov najviac vo výške, ktorá je ustanovená:
* v § 5 zákona o cestovných náhradách, ak ide o činnosť vykonávanú v tuzemsku na inom mieste, ako ju podnikateľ obvykle vykonáva; výška stravného je v súčasnosti ustanovená opatrením MPSVR SR č. 110/2009 Z. z.,
* § 13 zákona o cestovných náhradách, ak ide o činnosť vykonávanú v zahraničí; základné sadzby stravného eurách alebo v cudzej mene na rok 2009 sú ustanovené opatrením Ministerstva financií Slovenskej republiky č. 606/2008 Z. z.
Príklad č. 5:
Podnikateľ vykonáva počas zdaňovacieho obdobia určitý počet dní aj mimo miesta, kde túto činnosť pravidelne vykonáva, napr. 100 dní počas zdaňovacieho obdobia. Počas týchto dní si uznáva výdavky podľa § 19 ods. 2 písm. e) zákona o dani z príjmov, t. j. stravné podľa zákona o cestovných náhradách. Za tieto dni si nemôže do daňových výdavkov uplatniť aj výdavky na stravné podľa § 19 ods. 2 písm. p) zákona o dani z príjmov.
4. Preukazovanie stravovania
Výdavky vynaložené na stravovanie musí podnikateľ preukázať, lebo nejde o uplatnenie paušálnych náhrad. Podnikateľ môže výdavky na stravovanie preukázať:
* pokladničnými blokmi z reštaurácií – musia sa odkladať bločky,
* stravnými lístkami – poukážkami – výhoda je, že sa nemusí osobitne dokladovať každý bloček.
V prípade, ak podnikateľ spätne kúpi stravné lístky za uplynulé časové obdobie, tak takýto spôsob nespĺňa podmienku preukaznosti vynaloženia výdavkov na stravovanie za odpracovaný deň, keďže dodatočným spôsobom nemôže byť preukázané stravovanie za predchádzajúce obdobie, teda za obdobie, ktoré už ubehlo.
Dopredu kúpené stravné lístky sa nepovažujú za výdavok ovplyvňujúci základ dane v momente úhrady. Tento výdavok je potrebné časovo rozlíšiť a uplatniť až v období, keď budú splnené podmienky – preukázaný odpracovaný deň.
5. Stravné a paušálne výdavky
Ak podnikateľ uplatňuje paušálne výdavky (napr. 40 %), tak vo výške paušálnych výdavkov sú zahrnuté i výdavky na stravné podľa § 19 ods. 2 písm. e) a p) zákona o dani z príjmov.