Nemám nič proti dojčeniu , naopak , som zástancom dojčenia čo najviac to ide , je to zdravé a dobré pre dieťa aj matku , ale pri tomto príspevku nadobúdam dojem , že toto nie je o dojčení , je to skôr problém , ktorý rieš s detským psychológom.

Doplnkovú stravu si podľa mňa mala nasadiť už hodne dávno. Už od 4. mesiaca je možné dieťaťu dávať detské výživy, kaše a pod. Mám pocit, že toho závisláka na materskom mlieku si z neho vypestovala ty tým, že doteraz nemal inú stravu.

No nič, treba natvrdo nasadiť aspoň spočiatku 1x denne nejaké iné jedlo okrem materského mlieka. A to správanie riešiť s detským psychológom.

Ja osobne sa nestotožňujem s názorom dojčiť dieťa čo najdlhšie. Veď pre také veľké dieťa /21-mesačné/ predsa materské mlieko je už nepostačujúce, čo sa sýtosti i obsahu týka. A v mnohých prípadoch sa mi potvrdilo, že v tomto veku im už ani nejde o to mlieko ako o to "cmúľanie". Tým sa stráca efekt kojenia. Podľa mňa to má zmysel do tých 12-15 mesiacov.

ja som tiež dlho kojila obidvoch synov toho prvého 2 roky a 8 mesiacov a druhého rok a 8 mesiacov. Ale už dávno si ho mala navykať aj na inú stravu. Moji jedli už zaradom všetko kojenie bol doplnok. Toho staršieho som odstavila s pomocou svokry. Zobrala ho na týždeň k sebe a tam toho dobrého mliečka nebolo. Keď sa vrátil hoci som mlieko ešte mala už som mu nedovolila. Len som stále dookola vravela : Už nie je. Mamka už nemá.Držím ti palce, lebo sama viem koľko trpezlivosti treba pri odstavovaní v takomto veku. Chodí to za tebou, žadoní, a on cíti, že to máš.

Pokús sa dávať mu jedlo lyžičkou. Keď sa mi narodil syn, lekárka ma mi povedala, aby som mu nedávala piť z fľaše, lebo potom chce údajne dieťa piť len z fľaše a odmieta kojenie. Dala som na radu lekárky. Dieťa som kojila a čajík jedol lyžičkou. Keď mal asi päť mesiacov, nastal problém, lebo chcel jesť len z prsníka a z fľaše nezjedol ani jeden hlt. Postupne som mu začala dávať kašičky a rôzne pre neho vhodné jedlo lyžičkou. Z tej sa jesť naučil, ale cumeľ nevzal do úst nikdy. Chcelo to veľa trpezlivosti. Druhého syna som už od začiatku učila piť aj z fľaše.

Ahojte, dakujem vsetkym za nazor/radu. Nechcela som sa pri zakladani temy prilis dopodrobna rozpisovat, a tak sa do mojho prispevku nedostalo, ze od 6mesiacov svojmu synovi denno-denne, a neskor samozrejme aj niekolkokrat denne ponukam tuhu stravu; problem je vsak v tom, ze o nu nema zaujem. Kamaratka mi napr. nechcela uverit, ze maly nezje pribinacik, ten podla nej ide u vsetkych deti na dracku. Ked bola u nas, ponukla som mu ho pred nou, zaklanal sa dozadu a stiskal pery, beznu stravu skratka vacsinou ani len neochutna. Ked som mu nejakym jedlom nasilu zamazala pusu, aby to aspon oblizol, ochutnal, casto ho naprelo.Ak mu dam rozok, jedenkrat zahryzne do jeho dvoch koncov, potom ho odlozi; croissanty, brumika len rozmrvi a napln si natrie do vlasov; odmieta piskoty, vyzivu jedol mozno 4x.Ked som sa na to stazovala pediatricke, prvej aj druhej, zakazdym ma odbili, ze maly vyzera dobre (narodil sa s vahou 4550g a tento "naskok" pred rovesnikmi si drzi dodnes, je to taky maly obor, aj vyskou), endokrinologicka, za ktorou chodime na kontrolu semennikov, ma zakazdym zvozi, ze aby som mu nedavala sladkosti ci kaloricke jedla, ze by mal byt na svoj vek utlejsi. Ja by som sa niekedy veru uz aj potesila, keby zjedol nejaku sladkost...Aj cudzi ludia, ked sa nam prihovoria, vravia najcastejsie: no, tebe chuti papat... je o dva roky mladsi od sestry a pokladaju ich za dvojicky. Doktori ma v ramci dnesnych trendov odhovaraju od odstavenia: Mamicka, co by zato ine dali a je to ta najlepsia prevencia voci bla bla bla... pribuzni zase, najma ti starsi, to pokladaju uz takmer za perverzne, ked dojcim tak velke/stare dieta. svokra, detska sestra na dochodku mi povedala, ze sa mi ho pri jeho stupni zavislosti urcite nepodari odstavit, vraj mam pockat, kym sa mu to bude dat rozumne vysvetlit; ibaze nato uz nemam sil. A v konecnom dosledku aj jemu to urcite prospeje, ked sa vyspi a normalne naje, chcem to urobit aj prenho. urcite to bude tazke, ale ani teraz to nie je lahke a ktovie, mozno nas prijemne prekvapi. Tak drzte palec zufalej

Je to ťažké, tiež som tým prešla. Prvého syna som kojila rok a pol, potom som zistila, že som tehotná, takže mi lekárka prikázala okamžite odstaviť, týždeň sme nespali, ale nakoniec si zvykol na fľašu (tiež pil len z pohára, nikdy nemal cumeľ ani fľašu). Ten mladší syn bol kojený 19 mesiacov, ale po toľkom kojení a 2 tehotenstvích po sebe som veľmi schudla, bola som vyčerpaná, lámali sa mi vlasy, zuby, aj keď som dodržiavala životosprávu veľmi poctivo. Chlapci ale nemali problém s jedlom, to kojenie bolo ako dezert, až na to, že aj 5-6 krát denne až do konca kojenia. Ja som čistila zeleninu na polievku, malý pribehol, vsunul sa pod tričko a cical... Nakoniec mi moja lekárka prikázala okamžite s kojením skončiť, ak nechcem do nemocnice.Dali mi nejakú tabletku na ukončenie laktácie a zas sme týždeň plakali a nespali. Pri dcére som toľko šťastia nemala, po 4 mesiacoch som prišla o mlieko a museli sme dokrmovať. Takže ja som asi tá posledná, čo Ti môže radiť, ale mne vtedy radili, aby som odcestovala a nechala to na otecka, od neho si pýtať mliečko nebude...

Patrim medzi zastancov kojenia ,ale zda sa mi trocha cudne ak ta lekar pri tomto sposobe vyzivy nahovara dalej na kojenie. Podla toho co pises tak tvoj syn nie je nauceny na ziadne chute ,okrem mat.mlieka. Ak teda nepocitam vyvar a parky , ktore pre take male deti nie su este moc vhodne. Podla mna by si mala zacat tak ako ked sa zacina prikrmovat v 6. mesiaci. Ranajky , desiata , obed ..... a kazdy den v tu istu hodinu, postupne ho zvykat na zeleninu, potom na ovocie ... Kojenie obmedzovat postupne. Podla mna je velmi dôlezite , aby sa deti naucili papat ovocie a zeleninu, je to zaklad zdravej a vyvazenej stravy. Nebudes to mat lahke , ale nakoniec vsetko dobre dopadne. Trpezlivost ruze prinasa.

Ahoj, ja som v jednom múdrom článku o dojčení čítala, že odstavenie treba nechať na dieťa samé - t. z., že ono rozhodne, kedy sa bude chcieť odstaviť. Niekedy to vraj môže byť aj vo veku 3 - 4 rokov Myslím ale, že v Tvojom prípade nie je ten problém ani tak s dojčením, ale s tým "nesúvislým" nočným spánkom a častým dojčením. Skús mu stále ponúkať niečo nové, aby si našla niečo, čo ho viac zasýti, aby vydržal dlhšie spať. Skúšala si rôzne mliečne kaše na večer? V obchode je ich hromada na výber, tak skúšaj...... síce nie sú najlacnejšie, ale niečo musíš nájsť, čo ho viac zasýti. A inak nechápem, že je "malý obor" ako píšeš. To máš také výživné mliečko? Keďže píšeš, že inú stravu odmieta. Ak sa Ti nepodarí nič z toho, tak už asi fakt iba tá možnosť, že manžel s malým niekam odíde - mimo Tvojho dosahu - alebo Ty od nich na pár dní a potom, keď už nebudeš nablízku, tak hlad ho donúti, aby papal aj iné... Želám veľa úspechov a držím prsty

Je to velmi tazke, o tom mi rozpravala mija mama, ktora ma kojila ešte ako dva apol ročnu, a ja nie a nie prestať. Otec ma zobral od nej preč, ale nepomohlo, vydržala som , ale hned po prichode som utekala k mame so stolcekom , aby si sadla a dala mi mliečko. mama si v noci namačala prsnik do červenej papriky ani to ma neodradilo, a tak to nechali na mna a ja som pomaly prestala. Ak si ty aj maly zdravotne v poriadku, ja by som to nechala na malom, ale skušala by som aj ten sposob, aby s nim travil po dobu odučania viac času jeho otec alebo tvoji pribuzni.

Hádzanie o zem už začína byť vydieraním. Kojiť dieťa stačí tak do 1-1,5 roka. Jednoducho bez emócii mu povedz, už nie, možno sa ešte hodí o zem, tak ho ukľudni, pohlaď, čo pomôže, ale nepovoľ. On cíti, že sa bojíš a si nerozhodná. Ak v tom máš jasno a chceš to skončiť, je to na tebe.
Ak nechce mliečne výrobky a rôzne kupované kaše, tak mu ich ani nedávaj - o nič nepríde, nie sú zdravé. Všade je veľa cukru a E-čok. Záleží aj od toho aká je krvná skupina (deti si prirodzene vyberajú, čo je pre ne vhodné). Uvar ovsené vločky s čerstvým ovocím, kuracie mäso alebo cestoviny s rôznou zeleninou, len žiadne sladkosti, lebo mu úplne zdeformuješ chute a už nebude chcieť normálne jedlo.
Želám veľa trpezlivosti.

To si ma teda velmi nepotesila, je sice pravda, ze nejake zavazne zdravotne problemy nemame, ale byvame daleko od vsetkych pribuznych, mam este dcerku, tej sa tiez musim venovat, a to takmer neprestajne kojenie ma stoji privela casu a najma energie. Uvedomujem si, ze najlepsie by bolo nechat to na prirodu, ale ak by sa to aj doteraz "riadilo" len prirodou, vo veku 21 mesiacov by moj Tomasko mal pytat moje mliecko stale menej, v noci uz vobec nie, a vidis. Obavam sa, ze kojit 21 mesiacov v intervaloch, ako sa koji novorodenec, uz dlhsie nevydrzim. Som rozhodnuta. Pomoct mi moze jedine manzel (babky daleko, jedna pomerne chora, druha este zamestnana), dufam, ze mu odhodlanie vydrzi

Dakujem! Plne suhlasim, nieco take mam v plane. Obavy priznavam, ale na druhej strane ak si len na chvilu predstavim, ze by to takto malo ist este aj dalej, vsetko vo mne krici NIE! Z tohto budem cerpat silu odmietnut, ked pride pytat. Drz mi palec

ja denimamu úplne chápem.ja som kojila takmer 21mesiacov a bolo to na nervy.pýtala cez deň a aj v noci.iným sa ľahko hovorilo urob to alebo tamto.jedla už takmer všetko,ale mlieko muselo byť.najhoršie bolo,že sme bývali u rodičov,ktorí ráno vstávali do práce,takže som ju nemohla nechať plakať.odstavila sa sama hneď ako sme sa presťahovali.želám pevné nervy

denimama, aj u nás to bolo podobné.... som zástancom zdravej výživy a na 80% ju u seba aj dodržiavam a v tomto duchu som sa snažila naučiť aj malého, avšak napriek všetkým mojim snahám nič z tuhej stravy, či už varenej alebo surovej mu nebralo okrem mat.mliečka....napokon som kojila 27 mesiacov, nepamatám od kedy len v noci, a to aj niekolkokrát...ale nevadilo mi to.
Až napokon nechtiac ma pohryzol a ranka mi trochu hnisala, tak som mu v jeden večer povedala a ukázala, že mamička má "bo" a zdá sa, že pochopil...plakal, plakal...aj som sa rozhodla že nech si cucne, ale on ma už odmietol...preplakal aj druhú noc a tým to skončilo...a odvtedy prespal celú noc...ale ten imunitný systém ktorý teraz vlastní stojí za to !!! Takmer nepoznáme ATB, aj keď príde teplota či sople dokáže si s nimi za pomoci babských receptov a s rozumom dávkovanej chémie poradiť. Teraz má 7 rokov, je síce hustý, ale ani neviem z čoho, stále jedáva málo a máločo mu chutí....
Držím palce !

Som na tom podobne, cez deň malý ani nepýta, má svoju hodinu kedy pýta, ale v noci hotová katastrofa. Veď uvidím dokedy vydržím, nemám ho komu dať. Teraz má 16 mesiacov a bude ho veľký problém odučiť, nakoľko stále je zažiadaný, prosíka, plače...

Tiez som mala problem s mladsim synom minuly rok, takto v auguste, som sa rozhodla, ze kojenie stacilo. Bolo to potom, co som x-ty krat v noci odbehla od PC a neskor ma zase budil a ja som uz bola taka unavena, ze som pochopila ako dokaze matka v afekte babom potriast (ale ovladala som sa) a to som povedala dost. Tri noci boli krute, cez den sa to dalo, ale v noci vrieskal. A to mame problem z afektovym placom (vrieska tak, ze sa potom nevie nadychnut), ale prezili sme to. Dost dlho este trvalo, ked si pytal : Dida, dida. a moja odpoved uplne mechanicka : Dida je pokazena, ba. Manzel sa na mne vzdy smial. Ale zabralo to a teraz si sem tam spomenie, ze ked bol babo papal mliecko od maminy. Nesmiete povolit, ked raz povolite, zistia, ze mama nevydrzi a dida funguje a je po snazeni. Drzim palce.

S tymto zasadne nesuhlasim.
Plne kojene deti sa dnes zacinaju prikrmovat az od ukonceneho 6. mesiaca, nekojene od ukonceneho 5. mesiaca.
Minimalne kvoli potravinovym alegiam nema zmysel nic urychlovat.
Je pravda, ze kojene deti sa tazsie ucia na normalnu stravu, ale naucit sa naucia, aj ked zacinaju neskor.

Prec su casy, ked nase babky nechavali 2 mesacne babatka zuzlat korku z chleba.

Nechajte maleho spat iba s manzelom, ktory mu moze ako nahradu vecer ponuknut napr iba vodicku z toho zaracneho poharika.
Lebo on sa nebudi kvoli hladu, ale kvoli ucicikaniu u maminky.
Takze ak tam mamina nebude, mozno bude zurit, ale par noci musi manzel vydrzat a maly pochopi.

Inak poznam pripad, kedy pomahalo v lete dieta "umorit" kupanim a prechadzami a slnieckom vecer tak, ze sa vecer najedlo a v noci nezobudilo.
A vecer je potrebne dat mu hustejsiu stravu - kasu a pod., aby mu to vydrzalo do rana.

Ja napíšem moje ešte čerstvé skúsenosti s mojou dnes 3r. dcérou. Kojená bola do 2,5r. , plne kojená bez jedenia bola do roka a štyroch mesiacov- doktorka doporučovala začať jesť od 10mesiaca! nie skôr , ale Aless bola presvedčená, že ešte nie je pripravená, takže naozaj nič nejedla a zistila som, že aj keď začala vôbec to nebolo o klasických jedlách- čo vraj deti majú radi - zemiaky- neznáša , pyré ju napínalo, banány- nechce dať do úsť dodnes , je to mäsožravec, pozrie do hrnca a povie- "meťko je de?"- nemá rada ani žemlovku, ani ryžový nákyp- takže aj nájsť správny typ stravy- podľa gusta stravníka je dôležité , no ale čo sa týka kojenia od toho obdobia prikrmovania sme redukovali kojenie na 5x denne po jedle až ku max. 3x , po prekročení dvoch rokov sme sa dohodli na 2x a k úplnému odstaveniu ( myslela som si, že budeme chodiť aj do školy spolu , aby mala mliečnu desaitu ) dopomohlo, že som musela začať užívať lieky a som jej vysvetlila, že mlieko je zlé a bolelo by ju bruško a nakoniec , že odišlo. Bola veľmi tvrdohlavá a prvé dva večery to zle znášala, dokonca som ju ani uložiť nemohla, ale neustúpenie pomohlo.
Dnes ráno a večer si vypýta mlieko do pohára so slamkou - teplé!