Áno, nezdaniteľnú časť si môže uplatniť len raz, respektíve len u jedného zamestnávateľa, lebo je to nezdaniteľná časť na daňovníka, nie na zmluvu, či pracovný pomer.

Podľa mňa je to normálna mzda vyplatená na základe pracovnej zmluvy, kde sa platí všetko poistné a neodvádza sa daň zrážkou ale je to normálny preddavok.

A už neexistuje hlavný a vedľajší pracovný pomer.

Súhlasím s odpoveďou Kataríny a doplním - zrážková daň sa použije, len ak by v niektorom mesiaci v tom pracovnom pomere, kde si neuplatňuje nezdaniteľnú časť, jeho zdaniteľný príjem bol nižší alebo rovný 5000 (napr. kôli PN).

Na zrážkovú daň sa neregistruje, ale oznamuje sa do 15.dňa nasledujúceho po zrazení - t.j. ak vyplatíte mzdu za január vo februári, oznámite zrážkovú daň do 15.marca.

Odvody sa odvádzajú zo všetkých PP, s výnimkou, že odvody do SP zamestnanca majú byť v úhrne od všetkých zamestnávateľov maximálne z maximálneho VZ. T.j. ak napr. v jednom PP má príjem (VZ) 20000, v druhom by mal mať VZ pre NP zamestnanca iba 3738. Ak to nevie zamestnávateľ zrealizovať, zamestnanec si môže žiadať o vrátenie poistného v SP.

Zdravotné poistenie sa pre preddavky posudzuje v každom zamestnaní samostatne, v ročnom zúčovaní sa príjem z oboch zamestnaní porovná s maximálnou hranicou, v prípade prekročenia sa rozdiel vráti.