zeron Neobmedzujme zmluvu o budúcej zmluve len Občiansky zákonník. V tejto súvisloti je potrebné použitie Obchodného zákonníka ako zákona lex specialis vo vzťahu k Občiasnku zákonníku ako lex generalis. citujem:" Zložitejším môže byť prípad, keď predmetom budúcej zmluvy je
povinnosť uzavrieť zmluvu upravenú len Občianskym zákonníkom
(napr. zmluvu o predaji nehnuteľností; zmluvu o pôžičke a pod.),
zmluva o budúcej zmluve sa uzaviera medzi podnikateľmi a týka sa
ich podnikateľskej činnosti. Tu sa niekedy dôvodí, že v týchto
prípadoch neprichádza do úvahy použitie Obchodného zákonníka, ale
zmluvu o budúcej zmluve treba podriadiť Občianskemu zákonníku,
lebo zmluva, ktorá sa má v budúcnosti uzavrieť, je upravená
výlučne v Občianskom zákonníku. Takémuto názoru sotva možno
prisvedčiť. Právna úprava zmluvy o uzavretí budúcej zmluvy je
v Obchodnom zákonníku zaradená do dielu II tretej časti, v ktorom
je upravené uzavieranie zmlúv. To znamená, že sa chápe ako súčasť
uzavierania obchodných zmlúv a tieto ustanovenia sa použijú ako
lex specialis aj v prípade, keď povinnosť kontrahovať zo zmluvy
o budúcej zmluve sa bude viazať na zmluvu upravenú výlučne
Občianskym zákonníkom."
toľko na vysvetlenie. A mnohokrát, ako som tu už mnohokrát vysvetľovala a zdôrazňovala, prečítať si príslušné ustanovnie príslušného zákona niekedy nestačí!!!! Treba chápať aj právne zákonitosti, teóriu práva a vzájomné súvislosti!!!! Nehľadajme odpoveď v § xy, lebo tam ju nenájdete!!!
Ako príklad uvediem citát z judikátu ohľadom zmareného referenda, kedy sa súd uzniesol na čarovnej formulke - To, že v príslušnom článku ústavy SR je uvedené. že NR SR je jediným zákonodarným a ústavodarným orgánom v SR znamená, že je jedna z dvoch!!!! Vysvetlenie vynechám, asi Vás to aj tak zaujímať nebude, ale aj do budúcna, niekedy vedieť po slovensky a vedieť čítať neznamená, že rozumieme právu ako celku a vieme ho správne aplikovať a používať!!!!
zeron a ešte jedna vec - z otázky aj tak nie sú jasné zmluvné strany ani predmet zmluvy ani nič podobné, takže zúženie na Občiansky zákonník mi príde predčasné a zbytočné...
Myslím, že v danom prípade treba obmedziť uzavretie budúcej kúpnej zmluvy len na Občiansky zákonník, pretože zadávateľ témy ju zaradil do sekcie rodinného a občianskeho práva. Tvrdenie o tom, že v tomto prípade je potrebné použiť Obchodný zákonník je nenáležité. Rozumiem, čo je lex specialis, aj lex generalis, práve preto som presvedčená o tom, že dvaja občania budú uzatvárať zmluvu o uzavretí budúcej kúpnej zmluvy práve podľa § 50a Občianskeho zákonníka, nie podľa Obchodného zákonníka. Pritom vôbec nie je vylúčené, aby zmluva o uzavretí budúcej kúpnej zmluvy upravovala práva a povinnosti budúceho kupujúceho a predávajúceho obdobne ako ustanovenie § 289 a nasl. Obchodného zákonníka. Ale táto zmluva o uzavretí kúpnej zmluvy bude mať charakter občianskoprávnej zmluvy, ledaže by zmluvné strany platne vykonali voľbu práva podľa § 262 Obchodného zákonníka. Ale aplikovateľnosť Obchodného zákonníka na tento ich zmluvný vzťah treba písomne dohodnúť a zadávateľ témy sotva uvažoval o takejto možnosti.
Ak by som ja uzatvárala zmluvu o budúcej kúpnej zmluve, určite by som do nej zakotvila, okrem náležitostí typických pre budúcu zmluvu, aj také znenie kúpnej zmluvy, v akom by som chcela, aby bola uzatvorená definitívna kúpna zmluva. A samozrejme by som sa snažila dodržať v obidvoch týchto zložkách budúcej zmluvy zásady formálnej logiky. Predovšetkým preto , aby som sa vyhla budúcim nejasnostiam vo výklade toho, aké práva a povinnosti zmluvných strán má obsahovať konečné znenie kúpnej zmluvy.
Inak , súhlasím s tým čo si napísala: „prečítať si príslušné ustanovenie príslušného zákona niekedy nestačí!!!! Treba chápať aj právne zákonitosti, teóriu práva a vzájomné súvislosti!!!! Nehľadajme odpoveď v § xy, lebo tam ju nenájdete!!!“