V takýchto situáciách môžu rodičia požiadať súd o vydanie predbežného opatrenia. Ak takúto žiadosť nepodajú a rodič odíde s dieťaťom do inej krajiny, nemožno hovoriť o únose v pravom zmysle slova, pretože na dieťa mali rovnaké právo obidvaja rozvádzajúci sa rodičia. Rodič sa môže dopustiť únosu svojho dieťaťa vtedy, ak bez súhlasu druhého rodiča neoprávnene premiestni dieťa z krajiny, v ktorej dlhodobo žilo. Občianstvo dieťaťa, miesto jeho narodenia ani prihlásenie k trvalému pobytu nie sú v tejto súvislosti podstatné. Za únos možno považovať aj to, ak rodič bez súhlasu druhého rodiča zadržiava dieťa v inej krajine, ako bola krajina jeho obvyklého pobytu. V obidvoch prípadoch musí ísť o dieťa, ktoré má menej ako 16 rokov. Ak bolo dieťa neoprávnene premiestnené z krajiny svojho obvyklého pobytu, je veľmi dôležité, aby rodič v čo najkratšom čase kontaktoval CIPC (centrum pre medzinárodno-právnu ochranu detí a mládeže). Môže tak urobiť telefonicky, faxom alebo poštou. Včasnosť nahlásenia skutku je dôležitá kvôli rýchlemu návratu dieťaťa.