Dobrý večer. Ako sa dá riešiť problém človeka ktorý má 44 rokov a od cca 7. rokov je postihnutý. Do svojich 18. rokov bol umiestnený v domove pre ZŤP. Potom si ho matka vzala k sebe domov. Približne 10 rokov naspäť sa jeho matke výrazne zhoršil zdravotný stav. Sama je na invalidnom dôchodku a držiteľom ZŤP preukazu. Osoba, ktorá je tiež rodinným príslušníkom a býva s nimi v jednom dome si žiada o opatrovanie blízkej osoby na ÚPSVaR. Po dvoch mesiacoch dostane rozhodnutie, že nemá nárok, pretože postihnutý nemá určitý stupeň odkázanosti. Podľa čoho určujú lekári stupne, ak poznám ľudí, ktorí si vedia navariť, upratať, vidím ich na nákupoch v meste a aj napriek tomu majú dostačujúci "stupeň", aby boli odkázaný na pomoc inej osoby. Osoba, za ktorú žiadame o opatrovanie nevie písať, čítať, nevie zaviazať si šnúrky, nevie si navariť a ani nakúpiť a predsa nemá nárok na opatrovanie. Len sa pýtam ako je také niečo možné....Čo je nutné spraviť ak sa starám o dve osoby so ZŤP a nemám nárok na žiadne dávky, lebo môj partner dostáva 203 eur mesačne a to je vraj postačujúce pre štvorčlennú rodinu na mesiac. Pri nás sú aj naše dve deti..