po ôsmom prečítaní som to pochopil zadávateľka nepochodila na štátniciach na VŠ, resp. na bežnej skúške dekanského termínu. Je presvedčená, že ju komisia vyhodila neprávom a ona má dôkaz, že mala vedomosti. Ďalším jej problémom je, že jej nikto nechce poskytnúť právnu pomoc, ani advokát, ktorý si má údajne za dva úkony vypýtať 400 EUR a ani Centrum právnej pomoci, lebo nie je podľa nich splnená podmienka, že nejde o zrejme bezúspešne uplatňovanie práva.

nejde o občianske právo ale o správne právo. Odmena advokáta za jeden úkon právnej pomoci v týchto veciach je pár desiatok eur (nechce sa mi presne hľadať vyhláška), problém je v tom, že správne právo je veľmi nudné, nezáživné a preto to málo advokátov chce robiť a ešte ani nezarobia, ak pôjdu podľa úkonu a nie podľa dohody, preto ti povedali asi takú sumu.

Z toho, čo som pochopil, je naozaj úspech veľmi otázny. Aj tak ti prajem, aby si si našla advokáta - fanúšika správneho práva a veľkého idealistu, aby sa do toho s tebou pustil. Odhliadnúc od skutkového stavu ako sú lehoty, preskúmavanie rozhodnutí atď., je veľmi ťažké niekomu dokázať, že si niečo vedela. Skúšajúci, ak chce, vždy dokáže, že to študent nevie

Dosť chaoticky napísané zadanie, vôbec som nepochopila o čo ti ide. Akurát len to že nemáš na právnikov. Sústreď sa, píš bez preklepov, aby sme ti mohli porozumieť a aj pomôcť.

...no veď to, veď ona ani nevie, čo chce napísať....

http://www.porada.sk/t184956-nemocen...-po-novom.html

...teda, mattto, máš moje uznanie, klobúk dolu a hlboká poklona. Z toho príspevku, ktorý som dočítala až na základe Tvojej odpovede, mi je zrejmé len to, že sa čudujem, že vôbec bola táto osoba k štátnej skúške pripustená....alebo by som to skôr tipovala na toho "dekana" - tak to sa nečudujem....
....človek, ktorý nie je ničím a nikým tlačený, teda časom, ľuďmi v okolí a pod. a nevie ani len svoju otázku sformulovať...na skúške v podobe testu možno prejde, ale na ústnej určite nie, a na štátniciach nemá čo hľadať....ako potom obháji svoju diplomovku?

... keď som ja mala štátnice, bola som zamestnaná u, v tom čase, mediálne dosť pretriasaného zamestnávateľa. Samozrejme, že tému diplomovky som si vybrala takú, aby som praktickú časť mohla realizovať na mojom vtedajšom zamestnávateľovi. Takže keď som v deň štátnic vstúpila do miestnosti pred komisiu (ešte som ani kľučku na dverách nepustila z ruky), taký ujo, bývalý minister financií, sa ma hneď opýtal, či som nemala problém so získaním údajov. Moja odpoveď bola, nie. Na to sa moja vedúca DP hneď ozvala, že ja tam pracujem. Takže ešte som ani nesedela a ujo skonštatoval, že veď na svojho chlebodarcu asi nadávať nebudem. Do dnešného dňa nepochopím, kde sa vo mne zobrala tá drzosť (ale fakt oprávnená) a ujovi som povedala, že toto sem nepatrí. Kukal jak puk. Výsledok 1-1-2 (za tú dvojku neviem čomu vďačím, lebo som o tej otázke nemala ani poňatia - teda ujo furt chcel presné čísla a ja som úspešne zahmlievala - myslela som, že september to istí....)

Ľudkovia, to mi ani nepovedzte že takéto zadanie dala na poradu - slovenská vysokoškoláčka!!!!!
Veď to nemá ani hlavy, ani päty: ja som si myslela že nejaká nezamestnaná dôchodkyňa čo sa dostala k vnukovmu počítaču sa domáha svojho práva že jej zamestnávateľ nevyplatil hádam poslednú mzdu za upratovanie ........
No spánombohom ak Sisa úspešne zmaturovala a robí si vysokú školu akéhokoľvek zamerania. Ak je Sisa cudzinka, tak sa dopredu ospravedlňujem za svoje slová .......