Už viackrát som postrehla v TV reportáže o kňazovi, asi 40-50 ročnom, ktorý sa venuje takýmto ľuďom a snaží sa im pomáhať, ale určite za istých podmienok. Nenapadne ma momentálne jeho meno, ani miesto, kde vlastne žije, ale možno to niekto bude vedieť a napíše. Hádam by to stálo za pokus, keď odmieta ísť na liečenie.

Možno pomôže aj prečítanie tejto diskusie:

http://www.porada.sk/t86471-alkohol-...ho-dostat.html

Trošku som pogúglila a našla som tento článok, ten kňaz o ktorom som písala v predchádzajúcom príspevku by mal byť Marian Kuffa zo Žakoviec.

http://www.notabene.sk/?napisali-ini&novinka=372

[quote=Olice;932466]Trošku som pogúglila a našla som tento článok, ten kňaz o ktorom som písala v predchádzajúcom príspevku by mal byť Marian Kuffa zo Žakoviec.


Olice, ďakujem Ti. Pozriem si to. Myslela som, že to bude p. Anton Srholec z Bratislavy, ten sa venuje pomoci ľuďom bez domova. Ešte raz Ti ďakujem

ahoj ja som uz skusila vsetko,pomoct sa neda tito ludia o pomoc nestoja .mozno by pomohlo byt ku nemu tvrdsia ,ja osobne teraz ho chcem dostat na liecenie sudnou cestou,ci sa este nespameta.

Neviem či sa oplatí márniť čas so súdom. Človek musí chcieť a keď nechce, tak zbytočné bude celé liečenie. Ja by som Ti navrhla spojiť s s p.farárom Kufom a porozprávať sa s ním, či by ho zobral a či by existoval nejaký spôsob ako ho dobrovoľne dostať k nemu na faru. Keď bude vidieť osudy iných, možno sa mu pohne svedomie a nájde silu bojovať. Niekedy človek musí na vlastnej koži skúsiť žiť aj inak. Viera niekedy ozaj dokáže zázraky.

Ja len neviem, či tu nie je náhodou preklep v mene, nemyslela si Kufu?

Áno, už som to opravila. Ďakujem za upozornenie.

Ďakujem, poraďáci, už som sa skontaktovala aj s p. farárom Kufom. Zatiaľ však nemám od neho ev. od nadácie odpoveď. Ja som taktiež uvažovala nad súdnou cestou, ale súd nariadi povinnosť liečiť sa len vtedy, pokiaľ alkoholik spácha v súvislosti s opilosťou trestný čin. V inom prípade nie. Taktiež som uvažovala o čiastočnom zbavení svojprávnosti v oblasti rozhodovania o zdraví. Tým by som si na seba uplietla bič, pretože brat by musel mať opatrovníka a tým by som bola pravdepodobne ja. Je to dosť zložité. Okrem toho mohla by som sa dostať do pekných nepríjemností. Rozprávala som so soc. sestrami viacerých zariadení - pokiaľ ho tam dáme nasilu, proti jeho vôli, bude to bezpredmetné. POkiaľ on odmieta priznať, že je alkoholik, nechce sa liečiť a ešte aj osočuje druhých, pohŕda nimi, jednoznačne popiera pred inými, že má problém s pitím, bola by to práca zložitá a zbytočná.Nechcm, aby môj príspevok vyznel tak, že chcem mu pomôcť, ale nechcem nič obetovať. NIe je to tak. Som ochotná urobiť veľa, ale na druhej strane sa snažím aj seba ochrániť. Už som zažila, že brat sa snažil z takejto ponúknutej pomoci ešte aj ťažiť a následne nás odkopol. Ďakujem Vám za každú radu, za každý názor. Neviem si rady.

Tady asi nezbývá nic jiného, než respektovat bratrovu vůli. Je to jeho život, jeho rozhodnutí. Ať se vám to sebevíc nelíbí, on si se svým životem může dělat, co chce.

Nemůžete donutit chlapa, aby vás měl rád, když nechce, nemůžete donutit smrtelnou chorobu, aby se stala léčitelnou, nemůžete přilepit amputovanou nohu.... U spousty věcí je nutno se smířit s tím, že je nezměníte.

Pocit bezmocnosti je to nejhorší, co snad člověk může v životě zažít. Musí být strašné dívat se na bráchu, který chátrá, je těžké se s tím smířit. Ale i to je život. Neporučímě větru dešti a alkoholikům vůbec ne.

Přeju hodně síly - vašich - pro vás. Nenechejte se strhnout do té propasti s ním.

Pachole, ďakujem Ti za príspevok. Racionálne uznávam, že je to tak, ako si napísal. Pravda je, že aj keď príjmem realitu, o niekoľko dní už zas hľadám možnosť... Som rada, že mám kontrolu nad sebou. V žiadnom prípade sa nechcem dať strhnúť.

Já jsem dva roky žila s alkoholikem. Nedělal problémy, jen - pil.

Trvalo mi dalších několik let, než jsem ho pustila z hlavy, než jsem sama sobě přiznala, že ho nezměním i ve spoustě dalších věcí, nejen v tom alkoholu.

Rozčilovalo mě, že jsem dělala všechno tak, jak mě doma učili, co hodná holčička má dělat, aby byl život normální. Ale on nebyl, protože nebyl normální můj spoluhráč. A já jsem byla naštvaná na osud, jak mě nespravedlivě vede životem, já jsem přece ta hodná, která se snaží, tak se to MUSÍ povést....

Nemusí. Neporučíme větru dešti. Nepředěláme každého ke svému, tomu - podle nás, možná i podle společnosti - k tomu jedinému správnému obrazu.

Někdo chce mít ten svůj obrázek rozmazaný, opilý, chudý, nepracující, celkově odpudivý. Ale je to JEHO obrázek, ne naše vlastnictví.

Nemáme právo nikomu kecat do života, pokud to není naše vlastní nedospělé dítě.

Pozri si tému ,,Alkohol a alkoholizmus - ako sa z toho dostať?"
Je to rozsiahla téma, kde nájdeš množstvo rád, príbehov a možno aj odpoveď na svoje otázky.