Aj napriek nasledovným argumentom z judikátov mám problém predrať sa ku pravde, dúfam, že s tým nikoho neotravujem, v opačnom prípade sa hlboko ospravedlňujem!!! S úctou Marek!
Upozorňoval som samosudkyňu okresného súdu, okresnú prokuratúru a nič... Teraz je to na krajskej prokuratúre... a ja stále čakám na doručenie rozsudku, ktorý mal byť doručený do 30 dní- nebol... už je to vyše 90 dní, tak som upozornil na prieťahy v súdnom konaní. Asi keď zistila, že sa s tým už zaoberá krajská prokuratúra, tak hľadá výhovorky a vysvetlenie, prečo sa tak čudne aj napriek môjmu upozorneniu na jasnú protizákonnosť konania správali...
Poukazujem na to, že
1/starosta nemá v mojom prípade oprávnenie rozhodovať o vecnom bremene na nehnuteľnom majetku obce (je to dokonca aj vo Všeobecnom záväznom nariadení našej obce!!! a že to prislúcha obecnému zastupiteľstvu)
2/aj napriek môjmu opakovanému upozorneniu pred sudkyňou , porušoval starosta na súdnych pojednávaniach zákon , keď sa vyjadroval k zmieru, ktorý by aj tak nebol zákonný...
Najvyšší súd Slovenskej republiky 8 Sžo 71/2008
Podľa § 11ods. 4 zákona č. 369/1990 Zb. o obecnom zriadení v znení neskorších zmien, obecné zastupiteľstvo rozhoduje o základných otázkach života obce, najmä je mu vyhradené
určovať zásady hospodárenia a nakladania s majetkom obce a s majetkom štátu, ktorý
užíva, schvaľovať najdôležitejšie úkony týkajúce sa tohto majetku a kontrolovať hospodárenie s ním.
Mestské zastupiteľstvo nesúhlasilo so zriadením vecného bremena z dôvodu, že zmluva nebola predmetom rokovania Mestského zastupiteľstva t.j., nebolo v tejto veci prijaté žiadne uznesenie.
Krajský súd poukázal vo svojom rozhodnutí na to, že § 11 ods. 4
zákona č. 369/1990 Zb. o obecnom zriadení, demonštratívnym spôsobom vymedzuje tzv. vyhradenú pôsobnosť obecného zastupiteľstva. Túto vyhradenú pôsobnosť nemôže obecné zastupiteľstvo „presunúť“ na žiadny iný orgán, napr. na obecnú radu alebo komisiu obecného zastupiteľstva. Pokiaľ ide o majetok obce, obecnému zastupiteľstvu je vyhradené schvaľovať najdôležitejšie úkony, a to v nadväznosti na § 9 ods. 2 zákona SNR č. 138/1991 Zb. o majetku obcí v znení neskorších predpisov.
Sú to okrem iného aj zmluvné prevody nehnuteľného majetku. Medzi zmluvné prevody majetku patria okrem iného aj zmluvy o vecnom bremene (§ 151n - § 151p Občianskeho zákonníka). Z § 11 ods. 4 zákona č. 369/1990 Zb. o obecnom zriadení teda vyplýva, že uzatvárať zmluvy o vecnom bremene patrí do vyhradenej pôsobnosti obecného zastupiteľstva a túto vyhradenú pôsobnosť nemôže obecné zastupiteľstvo „presunúť“ ani na primátora, resp. starostu obce. Zásady hospodárenia s majetkom Obce nesmú byť v rozpore so zákonom č. 369/1990 Zb. o obecnom zriadení a ak je niektorý článok týchto zásad v rozpore so
spomínanými zákonmi, je takýto úkon neplatný. Zmluvy o vecnom bremene patria do vyhradenej pôsobnosti obecného zastupiteľstva. Nemohol preto starosta rozhodovať o vecnom bremene, a ak takto postupoval, jeho postup bol v rozpore so zákonom (§ 11 ods. 4 o obecnom zriadení). Primátor mesta bez vedomosti iných orgánov samosprávy mesta nemá právomoc zriaďovať vecné bremeno. Schvaľovaniu zastupiteľstvom podlieha aj nakladanie s majetkovými právami v určenej hodnote. Navyše ide o právny úkon týkajúci sa vecného práva, preto zriadenie vecného bremena vždy podlieha schvaľovaniu zastupiteľstvom.
Podľa § 11 ods. 4 písm. a) zákona č. 369/1990 Zb. o obecnom zriadení, obecné zastupiteľstvo rozhoduje o základných otázkach života obce, najmä je mu vyhradené určovať zásady hospodárenia a nakladania s majetkom obce a s majetkom štátu, ktorý užíva, schvaľovať najdôležitejšie úkony týkajúce sa tohto majetku a kontrolovať !!! hospodárenie s ním.
Podľa § 13 ods. 4 písm. d) citovaného zákona starosta rozhoduje vo všetkých veciach správy obce, ktoré nie sú zákonom alebo štatútom obce vyhradené obecnému zastupiteľstvu.
Podľa § 9 ods. 1 písm. a) a ods. 2 písm. c) citovaného zákona zásady hospodárenia s majetkom obce, ktoré urči obecné zastupiteľstvo, upravia najmä postup prenechávania majetku do užívania. Schváleniu obecným zastupiteľstvom podlieha vždy nakladanie s majetkovými právami v určenej hodnote.
VZŤAH STAROSTU OBCE A OBECNÉHO ZASTUPITEĽSTVA PRI ROZHODOVANÍ O NAKLADANÍ S MAJETKOM OBCE
Právna veta:
Majetok obce ako majetok verejnoprávnej korporácie slúžiaci predovšetkým na plnenie jej úloh daných kompetenciami pri výkone samosprávy, ktoré sa realizujú v prospech jednotlivých subjektov práva majúcich k územiu obce právne relevantný vzťah, nemožno z hľadiska právneho režimu nakladania s ním porovnávať s majetkom iných subjektov súkromného práva. Potreba odlišného právneho režimu je daná snahou usmerniť využívanie majetku obce na plnenie úloh verejnoprávnej povahy, chrániť majetok obce pred jeho zneužitím a pred nehospodárnym nakladaním a zabezpečiť jeho čo najefektívnejšie zhodnocovanie a zveľaďovanie, a tým v čo najväčšej možnej miere zabrániť situácii charakterizovanej neschopnosťou obce plniť svoje verejnoprávne funkcie riadne a včas v dôsledku nedostatočnej majetkovej základne.
Vychádzajúc z uvedených záverov ústavný súd vyvodzuje, že ustanovenie § 9 ods. 2 písm. b) a c) zákona Slovenskej národnej rady č. 138/1991 Zb. o majetku obcí v znení neskorších predpisov je potrebné vykladať zužujúco, čo sa týka oprávnenia starostu obce uskutočňovať právne úkony vo veciach hnuteľného majetku obce alebo jej majetkových práv v prípade, ak toto nakladanie nie je obmedzené zákonom alebo samotnou obcou prostredníctvom záväzného aktu obecného zastupiteľstva. V tomto kontexte je zároveň potrebné pristúpiť k extenzívnemu výkladu ustanovenia § 11 ods. 4 písm. a) zákona Slovenskej národnej rady č. 369/1990 Zb. o obecnom zriadení v znení neskorších predpisov, ktoré priznáva obecnému zastupiteľstvu právo schvaľovať najdôležitejšie úkony týkajúce sa majetku obce, inými slovami, samotná skutočnosť neschválenia zásad hospodárenia a nakladania s majetkom obce obecným zastupiteľstvom mu uvedené právo neodníma(obecnému zastupiteľstvu). Opačný prístup k výkladu týchto zákonných ustanovení narúša koncepciu zákonodarcu zameranú na ochranu majetkovej základne obce slúžiacej prioritne na plnenie verejných úloh obce a zároveň nerešpektuje požiadavku ústavnej konformity výkladu zákona (čl. 152 ods. 4 v spojení s čl. 65 ods. 1 Ústavy Slovenskej republiky).
Spisová značka:
III. ÚS 389/2008
O d ô v o d n e n i e :
I.
... starosta obce nebol oprávnený uzavrieť súdny zmier, keďže na to nemal súhlas obecného zastupiteľstva. Krajský súd vychádzal z právneho názoru, že vzhľadom na ustanovenie § 8 ods. 2 (v súčasnosti ods. 3, pozn.) zákona Slovenskej národnej rady č. 369/1990 Zb. o obecnom zriadení v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon o obecnom zriadení“), a keďže „uzatváranie zmluvy o právnom zastúpení malo priamy dopad na majetok obce, pokiaľ obec má platiť trovy právneho zastúpenia svojim právnym zástupcom“, berúc do úvahy ustanovenie § 11 ods. 4 písm. a) zákona o obecnom zriadení, „nemôže starosta obce sám rozhodovať za zastupiteľský zbor obce, pokiaľ ako štatutárny orgán obce v majetkových veciach chce rozhodovať o majetku obce a na takéto rozhodovanie o majetku obce nemá stanovisko obecného zastupiteľstva“.
Krajský súd zdôraznil, že starosta obce porušil § 8 ods. 2 zákona o obecnom zriadení... Nemal ako štatutárny orgán obce povolenie od obce uzavrieť zmier, ktorý má dopad na majetok obce, pretože nemal vyjadrenie a poverenie obecného zastupiteľstva na uzavretie takéhoto zmieru.“.
Vyjadrenie sa Najvyššieho súdu SR k veci:
Najvyšší súd formuloval svoje právne závery takto: „U obce ako právnickej osoby ... je potrebné rozlišovať vykonávanie právnych úkonov od rozhodovania o týchto úkonoch. Zatiaľ čo rozhodovanie znamená vytváranie vôle vo vnútri, v rámci organizačnej štruktúry obce o tom, či, respektíve aký právny úkon obec urobí (vykoná), právne konanie je prejavom už takto vytvorenej vôle navonok voči tretej osobe s cieľom založiť, zmeniť alebo zrušiť právny vzťah.
Funkcia štatutárneho orgánu právnickej osoby, ktorým je nesporne starosta obce ..., znamená výhradné oprávnenie konať menom obce navonok, t. j. prejavovať vôľu obce vo vzťahu k tretím osobám. Táto funkcia však sama o sebe nezahŕňa jeho výlučné oprávnenie vytvárať túto vôľu, ktorá je potom prejavovaná navonok v podobe právnych úkonov urobených na základe uvedeného konateľského oprávnenia.
Oprávnenie rozhodovať o právnych úkonoch, t. j. o tom, či, resp. aký právny úkon obec urobí (prejaví), je zo zákona rozdelená medzi obecnú radu, štatutárny orgán a obecné zastupiteľstvo...
Rozhodnutie obecného zastupiteľstva o majetkovoprávnom úkone nie je autoritatívnym výrokom obce, ktorým sa individuálny právny vzťah účastníkov zakladá, mení alebo ruší ale je prejavom vôle obce. Tento prejav sa tvorí a prejavuje uznesením obecného zastupiteľstva. Právne účinky vyvolá však len vtedy ak spĺňa formálne a meritórne náležitosti. Ak sa pred súdom vyskytne v občianskom súdnom konaní ako sporná otázka platnosti zmluvy uzavretej medzi obcou a druhým účastníkom zmluvy, ktorej predmetom je niektorý z úkonov, ktorý vyžadoval rozhodnutie obecného zastupiteľstva, musí súd skúmať platnosť prejavu vôle tak z hľadiska formálnych (prijatie uznesenia spôsobom stanoveným v zákone) ako aj z hľadiska meritórnych náležitostí, ktorého jadrom je prejav vôle. Bez prejavu vôle a jeho vyjadrenia v objektívne zistiteľnej forme nemožno hovoriť o právnom úkone. Táto zásada platí aj pre prejavy vôle obce v oblasti občianskeho práva. Kým obecné zastupiteľstvo nerozhodlo o majetkovom právnom úkone a prijaté uznesenie nebolo pojaté do zápisu o priebehu schôdze obecného zastupiteľstva, nevznikol prejav vôle spôsobilý založiť právny úkonom vznik, zmenu alebo zánik právneho vzťahu.
Majetkovoprávne úkony o ktorých rozhoduje obecné zastupiteľstvo, a ktoré by urobil len starosta bez predchádzajúceho platného rozhodnutia obecného zastupiteľstva, by nezaväzovali obec, pretože by tu chýbal prejav vôle obce. Starosta obce nemôže urobiť bez prejavu vôle obce majetkovoprávny úkon ku ktorému sa vyžaduje predchádzajúce rozhodnutie obecného zastupiteľstva a zaviazať ním obec, pretože mu k tomu zákon o majetku obce s príslušnými predpismi nedáva oprávnenie, takže jeho právny úkon by ani nevyvolal právne účinky.“
Z hľadiska citovaného právneho názoru vyplýva, že zmier či už schválený, alebo neschválený okresným súdom „je neplatný podľa hmotného práva, tento by bol neplatný v čase keď ho súd schvaľoval (chýba prechádzajúci súhlas obecného zastupiteľstva na uzavretie zmluvy o zriadení/ nezriadení vecného bremena na nehnuteľnom majetku obce...“
Legislatívna konštrukcia citovaných ustanovení naznačuje, že rozhodovanie o nakladaní s majetkom obce je rozdelené medzi orgány samosprávy obce, teda medzi starostu a obecné zastupiteľstvo. Spôsob tohto rozdelenia vystihol podľa názoru ústavného súdu správne najvyšší súd vychádzajúc z rozlišovania medzi tvorbou vôle a jej následným prejavom navonok. Ústavný súd však zastáva právny názor, že takto ponímané rozdelenie rozhodovania o otázkach hospodárenia s majetkom obce možno uplatňovať v prípadoch, keď zákon alebo schválené zásady hospodárenia s majetkom obce ustanovujú povinné schvaľovanie niektorých právnych úkonov obecným zastupiteľstvom.
Už len samotná existencia zákona o majetku obcí dokazuje, že zákonodarca zamýšľal regulovať hospodárenie, a teda aj nakladanie s majetkom obce spôsobom odlišným v porovnaní s inými subjektmi súkromného práva. Zákony normujúce nakladanie s majetkom obce majú zjavne charakter zákazov a obmedzení obce v jej voľnosti pri rozhodovaní o hospodárení s jej majetkom. Aj už citované ustanovenia zákona o obecnom zriadení i zákona o majetku obcí vyjadrujú takúto podstatu.
Vychádzajúc z uvedených záverov ústavný súd vyvodzuje, že ustanovenie § 9 ods. 2 písm. b) a c) zákona o majetku obcí treba vykladať zužujúco, pokiaľ ide o oprávnenie starostu obce uskutočňovať právne úkony vo veciach hnuteľného majetku obce alebo jej majetkových práv v prípade, ak toto nakladanie nie je obmedzené zákonom alebo samotnou obcou prostredníctvom záväzného aktu obecného zastupiteľstva. V tomto kontexte je zároveň potrebné pristúpiť k extenzívnemu výkladu ustanovenia § 11 ods. 4 písm. a) zákona o obecnom zriadení, ktoré priznáva obecnému zastupiteľstvu právo schvaľovať najdôležitejšie úkony týkajúce sa majetku obce. Extenzívny výklad spočíva v tom, že skutočnosť neschválenia zásad hospodárenia a nakladania s majetkom obce obecným zastupiteľstvom neodníma tomuto orgánu obecnej samosprávy právo záväzne sa vyjadrovať k najdôležitejším úkonom týkajúcim sa majetku obce.
Naposledy upravil horvinek : 29.05.12 at 22:59