Nie, nie je to normálne. Skús sa s ňou o tom v kľude porozprávať.

No nebudem sa opakovať ako ti radila predo mnou-ozaj niekedy stačí tak málo-len rozhovor a bude to ok. Možno aj ty si teraz v pozícii, kedy sa snažíš čo najskôr zamestnať nech vypneš z domu a máš kolektív-to je správne. Uvidíš, že ak sa zamestnáš, budeš to brať inak a nájdeš si aj spoločnú cestu s mamou k sebe, chce to asi len ten čas, keď si nájdeš prácu...budeš mať o čom rozprávať s mamou-pracovné ale aj súkromné záležitosti....

Milá Petra. Pred rokom aj moja dcéra skončila školu a bola plná optimizmu, že s jej odborom na ňu čakajú a bude si vyberať z valiacich sa ponúk na prácu. Opak však bol pravdou. Dennodenné pohovory a výsledky žiadne ju vyčerpávali a samozrejme aj nás. U nás som však stála pri dcére a dávala som jej nádej, že raz sa určite niečo (aj keď mimo odbor) nájde. Je to situácia ktorá je zložitá pre obe strany, ale treba to brať s triezvou hlavou. Mame treba asi vysvetliť, že nepatríš medzi flákačov (keď si doteraz toľko pracovala) a mesiac nie je tak dlhý čas. To že ťa doma zamestnáva, na tom nie je nič zlé, veď aj doma treba porobiť to, čo zamestnaná žena nestíha popri práci. Určite si treba nájsť prácu niekde ďalej od mamy a možno si až potom uvedomí, že jej dcéra chýba. Držím palce aby si si čím skôr dobrú prácu našla a aby sa vzťahy medzi Vami upravili.

Petra, mám pocit, že vy dve si naozaj zavadziate, je to už pravdepodobne ponorková choroba, i keď by takáto diagnóza nemala nastať u dvoch tak blízkych ľudí, ako ste vy dve. Mama vyčerpaná problémami života a možno aj zmarenou nádejou o tvojom zamestnaní je trošku nervóznejšia a ty si nervózna z nepochopenia. Asi by bolo pre vás obe najlepšie odlúčenie, a iba občasné návštevy, vtedy by ste si boli vzácne. A k tomu, že si si na pracovisku otvorila ústa, vieš, šéfovia neradi vidia, ak sa im do ich vlastnej politiky zamieša niekto, kto tam ešte len otvoril dvere. Myslím si, že trošku pokory v zamestnaní by ti neuškodilo, i keď netvrdím, že by si sa mala nechať deptať. Všetci sme raz otvárali tie pomyselné dvere do života, ver, že boli tiež ťažké a slzičky boli aj pri našich začiatkoch, ale museli sme to prekonať.
Petra, skús si hľadať zamestnanie niekde mimo domova, skús sa sama o seba postarať, zabezpečiť si ako bývanie, tak i stravu a potom možno trošku pochopíš aj mamu a jej zmarené sny o živote. Držím ti palce.

Len tak na okraj-dcéra nám nedávno povedala, že sme ju mali doma viac zamestnávať a nie ju až takou "opičou" láskou ľúbiť , bola by lepšie pripravená na život. Krásny vzťah je dobrý, ale život je tvrdší

Ahoj Katarina.j
no nemyslim, ze budem.. lebo vzdy ked som jej kedy povedala, ked mala dobru naladu, neskor zneuzila proti mne... takze aj ked mam 24 rokov, nevravim jej pravdu a malokedy si s snou viem najst poriadnu dospelacku rec.. vzdy musi byt po jej a ja som "fracek", pricom myslim som dospela a inteligentna zena.. ja potrebujem samostatnost.. a aj ked som pracovala, malokedy vedela pochopit moje problemy.. som zufala.. stale hlada dokazy, co som s kym kde robila.. hned po vyske som sa zamestnala, aby bola kludnejsia napriek pracovnym podmienkam... myslim,ze riesenie je asi len odchod z domu.. lebo je to uz vsetko chore, co sa tu deje a som z toho smutna.. este ked doda, ze my by sme ju chceli najradsej pochovat, tak uplne optimisticke slova tu vladnu..

Radím sa čím skôr osamostatniť, vyzerá to, že sa doteraz nevysporiadala s rozvodom a takto sa na tebe vyvršuje.
Ale takéto správanie nikomu nepomôže.

Milá Vlastas
s prácou problém nemám, viem ze ma vezmu, to je vedlajsie... mam aj par podnikatelskych napadov, potom este mam moznost pracovat do Salzburgu, ja si totiz mam z coho vyberat.. a potom, co sa tyka vyskakovania v praci, nepovedala som nic zle, len par otazok som polozila a kedze len nedavno som ziskala titul, veduca sa bala svojho miesta.. takze k tomu len tolko, lebo ja tocit so sebou zas nenecham a zas neviete okolnosti, takze.. a potom dalej, k praci doma, to nemam nic proti, ja som aktivny typ cloveka, rada pomaham, ale ked napr vie, ze idem za priatelmi a silou mocou mi vnutit este nejaku povinnost, to sa mi nepaci, pride mi to niekedy naschval.. kazdy kamarat, kamaratka, priatel je taky a taky.. a nic optimisticke.. a nemyslim, ze dovod jej chovania je moja nezamestnanost, takyto stav je uz dlho dlho dlho.. ale ako vravite, treba sa odstahovat a mat pokoj svaty..

Petra, Tvoja mama má problém sama so sebou a preto je ťažká komunikácia s ňou.
Ale len láskavým prístupom dokážete obe fungovať pod jednou strechou i mimo nej.
Si mladšia a menej skúsená a možno je jej duša natoľko ubolená sklamaniami zo života, že už zlyháva.
Skús si zahryznúť občas do jazyka a prekusnúť, zlhtnúť hrču v hrdle.
Ak je Tvoja matka rozvedená 20 rokov, určite nebolo ľahké vychovať Ťa.
Trpkosť z nás niekedy robí nevraživých a dusí nás natoľko, že nevieme ani najbližším darovať úsmev a milé slovká.
Vychádzaj z naturelu svojej mamy a z toho svojho. Vieš o Vašich slabinách a tam začni riešiť. Hlavne kľudným rozhovorom a láskou.
Nemôžte byť obe popudlivé, jeden musí byť vždy ten, čo hasí ohnivého. Skús byť tou hasičkou Ty.

Ahoj Tweety
aj ja mam ten pocit, ze za vsetkym su chlapi uplne zatrkla a ked sa povie slovo sex, tak je to pre nu nieco zle a nekale, k tomu je to normalne vec, patri k zivotu. strasne mi nici zivot, ani o tom netusi a ja viem, ze chce len to najlepsie.. ale zmatit ma len tak z nudy, tak to sa mi moc nechce trpiet... ani pocuvat vylevy, jaka ja som.. vzdy som bola pracovita a cielavedoma a viem, ze nieco v zivote dokazem.. aspon v to verim, ked ona nie.. no drzte palce na zajtrajsi pohovor, je to spickova firma v BA ze cim skor sa daju veci do poriadku. Zmizne z oci, zmizne z mysle.. prajem pekny den a dakujem za rady

Držím Ti palce nech to teda výjde. Možno potom sa aj mama trochu upokojí.

a Ondrej,
v tej firme som popri skole pracovala rok... az po ziskani titulu ma pomalicky vyhodili, ked videli ze som prisla na par slabych miest, kde sa pochybilo... a nakoniec ma vyhodili pre to, lebo ma poculi dohadovat si pohovor, pritom veduca vedela, ze si permanentne budem hladat pracu.. to je vedlajsie, som rada ze tam uz nie som..

Prečo máš pocit, že za všetkým sú chlapi? Teda v súvislosti s Tebou? Prečo diskutuješ s matkou o slove sex? Už o ňom vieš všetko, tak skús prijať aj matkin názor a nerieš ho. A počúvaš výlevy, aká si? Pošli sem na chvíľu povedať o tom Tvoju matku. Čítala som v Tvojich príspevkoch, koľko dovoleniek si strávila pri mori. Vyštudovala si vysokú školu. To všetko si dosiahla svojpomocne? Mama pri tom nebola? Máš pravdu, zíde z očí, ale nezíde z mysle. Pokiaľ hovoríme o mame. Raz na to prídeš, a môže byť veľmi neskoro. Čas sa totiž nedá vrátiť späť. A po mame, ak odíde, je už len jedna veľká, čierna jama, teda tá, čo ju nemožno zasypať ničím.......

Petruška,
ale nejdeš Ty tak trošku hlávkou proti múru?
Mladosť ide trošku aj s pochabosťou a niekedy si treba dávať pozor na pusinku, lebo ten istý problém môže nastať aj v novom zamestnaní.
Mať vysokoškolské vzdelanie Ti otvára dvere, ale prílišná horlivosť a otvorenosť tie isté dvierka môže za Tebou aj zavrieť.
Tieto slovká neber ako mudrovanie, len sa trošku nad nimi zamysli .

danushka
tych hrc myslim uz bolo dost.. nechce sa mi pocuvat urazky...
a mas pravdu, ja som lev a ona baran, kazdy tvrdohlavy istym sposobom... no ako vravis, je to uz na mne... ď pa

danushka
pocuj po hlavke si zas skakat nedam.. myslim, ze tam to bolo uz s nadychom mobbingu.. rozmyslam este poslat list riaditelovi, aku ma podarenu veducu, aby som kus okerenila tu zivotnu telenovelu.. a dakujem, viem, treba aj hlavku sklopit.. ale teror a psychicky natlak neznesiem! to nie!

...naaadherné slová... boľavo... kruto pravdivé... pochopí až ten, čo skúsi... tu platí na tisíckrát.............

Milá Petra, skús si prečítať knihu Život nad propastí, autor James Dobson. Je určená pre mladých ľudí vo veku 15 – 30 ročných. Je to písané v kresťanskom duchu, ale najdu si tam cenné rady aj neveriaci. Okrem iného sa tam píše, že matka považuje svoje dieťa za diaťa kým u nej býva, aj keby to dieťa malo 100 rokov. Stále ťa bude brať, ako malé dieťa, ktoré treba dirigovať (nemysliac to v zlom) a ty to stále budeš brať ako buzeráciu. Je to aj generačný problém v pohľade na vec a boj o moc, presadzovanie si svojho názoru. Keď sa odsťahuješ a budeš už zaopatrené dieťa zlepší sa aj váš vsťah. Moja mama s snažila ešte pár rokov dirigovať moju novú domácnosť, ale jasne som jej ukázala odkiaľ – pokiaľ a od vtedy ako to prijala si veľmi dobre rozumieme. Pár krát som jej doma začala prestavovať nábytok a keď sa ozvala, že to je jej a ona to chce inak, tak som jej vysvetlila, že ani mne sa to nepáči, keď to robí ona mne. Problém by bol, keby tvoja mama nezmenila postoj k tebe ani po tvojom odsťahovaní. Ale to odsťahovanie nech nie je v zlom, v hneve a s trucu. Nech je s láskou a nech mama pochopí, že každé vtáča raz musí opustiť hniezdo. Držím palce.

[QUOTE=Petra66;1518484]Milá Vlastas
s prácou problém nemám, viem ze ma vezmu, to je vedlajsie... mam aj par podnikatelskych napadov, potom este mam moznost pracovat do Salzburgu, ja si totiz mam z coho vyberat..

Petra, aj si čítaš čo píšeš??? Najprv píšeš, že si mesiac nezamestnaná a potom sa ideš sama seba vychváliť, aká si fantastická, že ty problém s prácou nemáš a môžeš si vyberať........
no keď sú všetky tvoje názory takéto, možno nebude problém v matke.......

danila
inac v pohode? ja nediskutujem s mamou o slove sex... vravim, od kedy nema chlapa je konzervativna a tam kde sa sklonuje slovo sex, ma na to negativny pohlad v spojeni s niecim zlym, nie ako sucast zivota? uz si pochopila? a pri mori som bola raz a na to som si sama zarobila, takisto aj na to, ked som chcela ist pracovat do zahranicia alebo kdekolvek.. a nepovedala som, ze nemam rada mamu... fuu, normalne som sok dostala po tvojom prispevku..