Tak ako je stanovené celoročné svietenie, tak aj zimné pneu sú povinné od 15.11. - ak náhodou nasneží predčasne(kvoli nehodovosti). Inak zaujímavé je, že stále je na vine ten, kto nemá zimné pneu(pri nehode), aj ked to možno nebola jeho vina, tak je vinný....hned sú dôvody na obvinenia-neprispôsobil mot.vozidlo povrchu vozovky...

Vždy platí to, čo hovorí zákon a nie to, čo povedala nejaká hovorkyňa.

aj ja som to tak vedela, že platí pre všetky motorové vozidlá, včera sme však rozvinuli debatu so známym o tom, preto som hľadala a

podľa zákona mi vychádza, že pre vozidlá do 3,5 t je povinnosť len ak je na ceste snehová vrstva, námraza alebo ľad nie je špecifikované presne od akého dátumu a pre vozidlá nad 3,5 t je povinnosť od 15.11. bez ohľadu na to či je sneh alebo nie.

a podľa dnešného článku to platí pre všetky motorové vozidlá od 15.11.

preto sa pýtam .....

Osobné a úžitkové vozidlá do 3,5 t - ak sa na vozovke nachádza súvislá snehová vrstva, ľad alebo námraza.
Nákladné automobily a autobusy musia byť vybavené zimnými pneumatikami bez ohľadu na počasie.P.S. pokiaľ však dôjde k nehode a za možnú príčinu budú označené nevhodné pneumatiky, poisťovňa môže odmietnuť plné pokrytie škody, preto je lepšie vymeniť letné pneumatiky za zimné bez ohľadu na to, či legislatíva ich používanie vyžaduje alebo nie.

si myslím, že krajská policajná hovorkyňa by mala poznať zákon ....

nebola zmena zákona? možno sme len nepostrehli ....

Hovorkyňa má pravdu:

(1) Ak sa na vozovke nachádza súvislá snehová vrstva,
ľad alebo námraza, vodič motorového vozidla kategórie
M1 a N1
19) môže také vozidlo použiť v cestnej premávke,
len ak je toto vozidlo na všetkých nápravách
vybavené zimnými pneumatikami s označením „M+S“,
„M.S.“ alebo „M & S“;motorové vozidlá kategórieM2, M3,
N2 a N3 musia byť vybavené takými pneumatikami aspoň
na jednej z hnacích náprav v čase od 15. novembra
do 31. marca a v prípadoch, ktoré sú uvedené v časti
vety pred bodkočiarkou.

V podstate to znamená to, že ak napadne sneh v máji, nie je potrebné vymienať hneď pneumatiky.

Hovorkyňa tvrdí toto:
"Krajský dopravný inšpektorát v Trenčíne upozorňuje vodičov motorových vozidiel na povinnosť vymeniť letné pneumatiky za zimné. Musia tak urobiť do 15. novembra. Informovala o tom krajská policajná hovorkyňa Katarína Hlaváčová.". A to nie je pravda, pretože zákon hovorí v ustanovení § 38 ods. 1 "v čase od 15. novembra do 31. marca a v prípadoch, ktoré sú uvedené v časti vety pred bodkočiarkou.".
Treba ale mať na pamäti aj ustanovenie ods. 3, podľa ktorého vodič motorového vozidla je povinný zabezpečiť splnenie podmienky podľa odseku 1, ak vzhľadom na ročné obdobie možno predpokladať, že na trase, ktorou bude s motorovým vozidlom prechádzať, bude sa na vozovke nachádzať súvislá snehová vrstva, ľad alebo námraza.

Krajská policajná hovorkyňa nemusí poznať zákon. Musí len dobre vyzerať a opakovať médiám to, čo jej povedia nadriadení.

V tom článku to buď médiá domotali, alebo to hovorkyňa poplietla. Z článku vyplýva, že všetci vodiči (aj vozidiel M1 a N1) musia mať od 15.11. zimné gumy. A to podľa zákona nie je pravda, neplatí to pre M1 a N1. Podľa zákona, aj keby v apríli nasnežilo, tak musíš mať zimné gumy.

Viem, že pri pneumatikách sa hovorí aj o medznej teplote 7˚C, pri ktorej sa menia vlastnosti materiálu pneumatiky - chemické zloženie gumových zmesí, ktoré sú použité pri jej výrobe. Zmes, ktorá sa používa na výrobu zimných pneumatík je podstatne mäkšia, a teda má oveľa lepšiu priľnavosť k snehu, ľadu, ale aj suchému asfaltu v nižších teplotách ako letná pneumatika.
Po pravde v týchto jesenných dňoch sa počasie veľmi rýchlo mení - ráno sú hmly, mokro, lístie na ceste, teploty sa pohybujú nižšie.
Mne snáď vadí na tých pneumatikách, že sú hlučnejšie.

áno, je to pravda - teda ak jazdíte v takom prostredí (napr. vo vysokohorskom), kde je sneh aj počas leta, tak je povinnosť mať zimné pneumatiky aj v lete.

Dobrý článok: http://drahovsky.blog.sme.sk/c/20727...lo-207277.html

sledujem vašu debatu páni, ďakujem za príspevky a za super článok Štefan, takže z príspevkov mi vychádza,

že pre motorové vozidlá do 3,5 t M1 a N1 nie je táto povinnosť stanovená dátumom, ale podľa stavu počasia a to aj pred 15.11. alebo aj po 31.3. ak si to stav počasia a cesty vyžaduje musia mať zimné alebo naopak ak si v tomto časovom rozpätí stav počasia nevyžaduje - cesty sú suché bez ľadu - nemusia mať zimné pneu

pre ostatné nákladné vozidlá nad 3,5 t je povinnosť v rozpätí od 15.11. do 31.3. mať zimné pneumatiky a aj mimo dátum ak si to stav vozovky pod vplyvom počasia vyžaduje

Všetci sa tu bavíte o dátumoch od kedy do kedy, čo ak náhodou, ale ani jeden nemyslíte na to hlavné kvôli čomu sa tie pneumatiky prezúvajú, je to vec bezpečnosti a tá by nás mala zaujímať ako prvoradá, veď v aute vozíme to najcennejšie čo v živote máme.

Dovolim si oponovat. To, co tu tvrdis je neustale omielane klise, ktore nam cez PR podsuvaju vyrobcovia pneu a pneuservisy. Skutocne testy pneu hovoria o tom ze na suchom a mokrom asfalte ma vzdy podstatne lepsiu prilnavost letne pneumatika. Pri akejkolvek teplote, za sucha aj pti minus 15.

Teraz som prezuval na zimne z letnych, a kedze som jazdil na dobrych letnych, tak po prezuti som sa odrazu na suchej a mokrej ceste v zakrutach vyrazne smykal (pri rychlostiach, na ake som bol doteraz zvyknuty). Nic take, co by sa nedalo zvladnut, no rozdiel je markantny, v neprospech zimnych, na to netreba ani pozerat testy. No este dodam, ze mam zimne asi 6 mm, ak by boli uplne nove, bolo by to este podstatne horsie.

To tu teraz nepisem preto, ze by som nebol za prezuvanie. Zimne maju svoj zmysel, pretoze potrebujeme riesit problem extremne zlej prilnavosti, ktoru vo vseobecnosti poskytuje sneh a lad.

No potreboval som za potrebne uviest veci na pravu mieru, aby sa necudovali na suchom a mokrom asfalte novacikovia, ktori v tomto pocasi prezuju za zimne. Ak ste boli zvyknuti na letnych na nejake intenzivnejsie brdzenie a na stabilitu v zakrutach, tak na to teraz zabudnite.

Nie som odborník na pneumatiky, ale túto informáciu som čítala v niektorom denníku, skúšala som túto informáciu pohľadať na internete, nenašla som síce tú konkrétnu, ktorú som hľadala, ale našla som podobné info:

http://autoviny.zoznam.sk/cl/100202/...dy--statistiky

http://automix.atlas.sk/na-cestach/6...-letne-v-zime-

http://tvnoviny.sk/spravy/radimevam/...a-s-autom.html

http://becep.sk/index.php/nehody-a-priciny/stav-vozidla

http://www.mototuristika.sk/index.ph...783&Itemid=103

http://automix.atlas.sk/na-cestach/2...31&answer=1761

Nechcem o pneumatikách polemizovať neviem kde je pravda, nech si každý prezuje, kedy mu to vyhovuje, veď ide o jeho bezpečnosť. Najazdím veľa kilometrov, často aj v horských terénoch a poväčšine jazdím v skorých ranných hodinách, práve pri nižších teplotách, i keď sneh ešte nie je, cesta je suchá, stáva sa, že sa kde tu vyskytne ľad, jednoducho sa mi nechce riskovať pre nejakých 40 km suchej cesty a 2 m ľadu.

Mňa by zaujímalo,kto robil tie skutočné testy-rád by som si ich pozrel.Zdá sa mi totiž nelogické,keď guma s väčším obsahom kaučuku a iných látok zabezpečujúcich jej mäkkosť aj pri nízkych teplotách má mať menšiu prilňavosť ako letná,ktorá je pri -15 tvrdá.

Robil to nemecky autmotoklub. Teraz sa mito neche hladat, no je to logicke a funguje to v dvoch rovinach.

1. Letne pnemumatiky nie su az take tvrde, ako sa pise (z pohladu asfaltu, nie z pohladu snehu - samozrejme). Naopak - ak mas skusenosti s jazdou na hranici moznosti auta, tak si si urcite vsimol, ze ak zacinaju mat pri nejakych teplotach problemy vsetky bezne predavane letne pneu, tak si to prave teploty nad 30 st. C - hoci ide o letne pneu. Vtedy zacinaju vyrazne piskat a plavat na ceste, brzdna draha sa vyrazne predlzuje. Naopak - s klesajucou teplotou sa prilnavost naopak zvysuje. Neber do uvahy teplotu prostredia. Pneumatika je vzdy teplejsia a najma na suchom asfalte pri prudkom brzdeni je ta vonkajsia vrstvicke gumy, ktora prichadza do styku s asfaltom velmi vyrazne zohriata. Ked sa k tomu prida celkova vysoka teplota prostredia, tak ta vrstva sa v podstate zacne tavit - mazat (preto tie cierne stopy). To plati aj pri brzdenis ABS - aj vtedy sa zohrieva.

2. Dnesne zimne gumy funguju na principe lamiel. Dezen je "nasekany" na vysoke tenke bloky - lamelky. Skus si na novej zimnej gume zatlacit prstom v smere jazdy na tie lamely. Ohnes ich ako nic. Tie lamely funguju na snehu iba vtedy, ak sa mierne ohnu. Vtedy sa "zježia" a z inak rovneho povrchu gumy odrazu vznikne "ježatý". Nenechaj s pomylit vyraznymi sirokymi drazkami medzi blokmi lamiel. Tie sluzia iba na odvod vody, nie na zaber na snehu. Taketo drazky mali aj zimne gumy pred 30 rokmi, no nemali uzke lamelky. Preto boli dobre vtedy iba na dve veci... Tie lamelky su konstruovane tak, aby sa ohli uz pri prenose pomerne nizkej bocnej a hlavne pozdlznej sily, posobiacej an pneumatiku. S prenosom vyraznych sil sa na snehu vobec neda ratat, preto su spravene tak, aby sa aktivovali uz pri prenose nizkych sil. Pri vacsich silach (prudke brzdenie alebo vyhybacie manevre) na suchom ci morkom asfalte tieto vysoke tenke lamely nedokazu zabezpecit stabilitu. Jednoducho su prilis ohybne. To je ako keby si chcel hrat futbal so stuplami vysokymi 4 ci 5 cm. Kazda nova lamelka, ktora narazi na asfalt sa najprv ohne, a pri tom ohybe prenasa zvislu silu (zemsku pritazlivost) ale neprenasa pozdlznu silu - funguje ottrocha ako gulickove lozisko. Ked sa ohne, tak potom uz v podstate drzi svoju polohu, no "zubaty" dizajn poohybanych lamieliek nie je dobrym partnerom suchemu asfaltu. Ak sa zaujimas napr. o F1 vies, ze idealne gumy a suchy asfalt boli vzdy uplne plne, hladke bez akyhkolvek drazok. Povinne drazky, ktore pozname z beznych letnych pneu zaviedli do F1 prave kvoli spomaleniu aut. Spat k lamelkam. Prave auta s ABS maju dvojnasobny probelm so zimnymi pneu na suchom a mokrom asfalte. Bri brzdeni bez ABS sa raz lemalky ohli, a potom uz sa smykali oprete na jednu stranu. Sice zubaty povrch na asfalne nebol nic moc, ale predsa to nejako brzdilo. Pri aktivacii ABS dochadza k niekolkym opatovnym zablokovaniam kolesa sa zekundu. Pri kazdom takomto odbrzdeni a znova zabrzdeni lamelky funguju po zlomok sekundy znova a znova ako gulickove lozisko, takze prislusne koleso v tie momenty v podstate vobec nebrzdi. Je to vzdy len nejaky ten centimetrik, no kolko centimetrikov sa to nazbiera na brzdnej drahe povedzme 70 metrov?

A ty si si este nezvykla, ze u nas sa novinari bezne vyjadruju k tomu, comu vobec nerozumeju? Jednak je to zamerne PR, jednak je to nekompetentnost.

Nemám čo dodať.Beriem na vedomie!

BTW vyrobcovia aut nas cez novinarov pravidelne krmia nezmyslami. Napriklad ked zavadzali ABS, tak roky masivne tvrdili, ze ABS zabezpecuje ovladatelost pri brzdeni a skracuje brzdnu drahu. Prve je pravda len ciastocne, druhe vobec. Pomlacali o tom, ze na vacsine povrchov ABS brzdnu drahu naopak predlzuje - napriklad na suchom asfalte.

Su ale povrchy, kde s ABS nezabrzdite vobec. Napriklad vysypany strk na asfalte. Tam kazdy okruhly kamienok funguje ako gulickove lozisko. Stupis na brzdu v momente, ked koleso prechadza cez kamienok. ABS dostane informaciu, ze uz pri aplikacii malej brzdnej sily doslo k zablokovaniu. ABS sa teda "domnieva", ze auto je na lade. Odbrzdi velmi intenzivne - prakticky az na nulu. Vtedy uz ale koleso zislo s kamena a pokial by nemalo ABS, nasledujuce povedzme 2 metre (po dalsi kamienok) by brzdilo intenzivne. Lenze takto nebrzdi vobec. Ked sa ABS pkusa znova o aktivaciu brzdnej sily, uz je koleso na dalsom kamienku. Navyse tym, ze kolesa neblokuju ale sa otacaju sa kamienky po kolesa dostavaju ovela lahsie.

Co je ale na tom najhorsie - v pripade mokrej, suchej cesty alebo napr. snehu, dobry sofer moze odhadnut brzdny potencial povrchu a vyuzit ho povedzme na 95 - 98% tak, aby sa neaktivovalo ABS. Ziska tym najkratsiu moznu brzdnu drahu vobec a slusnu ovladatelnost. No v pripade strku to nie je mozne - tam nie je ziadna sanca zabranit aktivacii ABS - ktora v tomto pripade extremne skodi. Ja som po jednom takomto brzdeni mal normalne chut si spravit vypinac ABS tak, ako maju rally jazdci pri volante v dosahu odpojovac baterie.