Chápem situáciu. Paragrafy nie sú všetko. Niekedy treba prihliadať i na ľudské hľadisko. Nemusí to byť však aj váš prípad.
Zo života:
Dve dievčatá presne v tomto veku. Jedna v 4. ročníku dostala také depresie, výborná žiačka, dobrá škola, vnímala látku, nevedela ju však zo seba dostať. Tesne pred maturitou sa to uvoľnilo, takže všetko dobre dopadlo, čomu bol rád aj profesorský zbor. Inak hrozilo prerušenie štúdia.
Druhá maturantka bola ku koncu strednej tak veľmi vyčerpaná, že rodina si vydýchla, keď bolo po maturite. Tiež išlo o veľmi dobrú žiačku. Tam to vyplývalo aj z fyzickej choroby, ktorá však ešte nebola diagnostikovaná a nikto o nej netušil.
Rodičia ju po dohode (žili spolu) nechali doma rok na zotavenie. Počas toho roka sa pripravovala na VŠ a pritom sa venovala ďalšiemu novému cudziemu jazyku a kultúrnym aktivitám. Nezaháľala.
Mať dve zdravé ruky ešte neznamená, že je všetko v poriadku. Bolo by možno z vašej strany vhodné, prečo dcéra zaujala tento postoj voči životu. Nech je to čokoľvek. Ak viete, tak je to v poriadku.