damati,ja som pri prvej návšteve očnej lekárky plakala, nemohli ma uspokojiť., dostalo nás tam zistenie učiteľky v prvej triede, že dcéra vidí dobre na tabuľu len z prvej lavice., má krásne, zelenošedé oči, pri každej kontrole / teraz má 21 rokov, ale chodím s ňou/ bojujem o každú polku dioptrie, ktorú je navýšia., moja dcéra sa s tým vyrovnala po svojom, od 15 rokov nosí šošovky, pridalo jej to veľmi na svedomí, je šťastná, krásna, ona nemyslí na budúcnosť, tak ako som si asi aj ja povedala, ked mi oznámili, že okrajové časti oka sú už nefunkčné., mala som vtedy 25 rokov, žiadne problémy, jedno očko už nevidelo, ale akosi som s tým žila., nikto, podotýkam, ani môj manžel, to nevedel, až doteraz, ked som začala mať problémy s tým cca zdravým okom., po 40 rokoch.,
damati, opäť podotýkam, nemám skúsenosti s tupozrakostou, 8 dioptri je už ťažka krátkozrakosť., viem, chceš,aby tvoj syn žil plnohodnotný život, bez akýchkoľvek obmedzení., to už nepôjde, ty si v jeho živote, kto mu musí povedať na čo si má dávať pozor., ale neber mu chvíle, keď je šťastný., mne sa to tiež až tak veľmi nedarí ale snažím sa., minule som počula a videla film s titulom Dnes je zajtra, ja si myslím, že pre nás by to malo byť heslom dňa...
kedykoľvek napíš, aj mne momentálne pomáhajú najviac ľudia,ktorých som nikdy nevidela a nepoznala, všetci máme v sebe reflex, nebrať šťastie svojim najbližším... a nezaťažovať ich svojim trápením, dnešná doba má rada len silných ľudí...