Ja som kupovala STOPpes v záhradníckych potrebách. Zakvačila som to na stromčeky. Na nášho vlčiaka to fungovalo. Prišiel, očuchal a odišiel. Ale yorki prišiel, očuchal, zdvihol labku a .... tak neviem. Nemáme ukážkovú záhradu ale máme úžasné dve psie duše

...no najlepšie ho dať na reťaz.

Pol roka? Je to ešte hravé, bláznivé šteniatko.
Treba si nájsť čas a neustále ho upozorňovať a cvičiť.Ak sa dá obmedzte prístup na záhradu, ked je havo sám doma.
Na záhradu ho voďte zatiaľ pod dozorom a vždy vyhrešte, že nesmie.
Potrebuje to trochu času,ale určite sa to zlepší.
Nielen cvičením, ale aj vekom.

(mne pomáha aj čierne korenie,ked chcem označiť hranicu Našim mačkám aj psovi to nevonia, takže idú radšej opačným smerom)

podľa mňa pomôže iba tvrdý tréning psa. neverím na zázraky z práškov a pod.

Najúčinnejšia ochrana je okrasný plôtik ktorý nepreskočí. Za ním sa dá vysadiť pichľavý živý plôtik napríklad z Hlohu alebo Hlošiny, keď podrastie, dá sa potom plôtik odstrániť keď ho nechcete na stálo.
Reťaz moc neuznávam, nikdy sme psíkov takto neobmedzovali hoci ak sa nedá inak...
Pravdou je že sme vždy mali sučky a tie si nezvykli označovať teritórium takýmto pre rastliny najmä ihličnaté nevhodným spôsobom. Fenky sú ovládateľnejšie a milšie.
Nie každý pes sa dá vycvičiť na to aby chodil len po chodníku. Vekom sa to ale našťastie zlepšuje. Ak mu chodník alebo jeho kráľovstvo odhradíte a zvykne si na to, tak potom neskôr už ohradu ani nebude potrebovať.
Chce to trpezlivosť...

aj ja som bojovala so svojou fenkou o nas dvor a rastlinky.len co som nieco zasadila, ona to vyhrabala. nakoniec som rezignovala a na dvore mame len travu ale stastneho a slobodneho psa.

My sme mali dvoch psov, kokršpaniel si kvety ani nevšimol, pekne chodil okolo po chodníku, takže to bolo v pohode. Pred 2 rokmi sme si zaobstarali bígla, keď bol malý, tak nám to nevadilo, bol ešte ľahký, prešiel po kvetoch, nič sa nedialo, ale teraz je z neho riadny pes, všade boli otlačené labky, kvety, čo mu nepasovali, vytrhal, tak sme kúpili ozdobný plôtik a zahatali mu prístup do predzáhradky, 1/2 roka bol pokoj, lebo plôtik nevedel obísť ani preskočiť, ale napadol sneh, a už zase chodí veselo do záhradky, čo už, hlavne, že má dobrý výhľad na susedov, chodí sa tam pozerať na deti. Naj jar, keď začnú vyrastať kvietky, budeme musieť dať vyšší plot.

no ja s tymto celkom nesuhlasim,i ked to nevylucujem.
s mojim psom to vobec tak nefungovalo-mala som ho doma uz ako 6-tyzdnove male klbko a cvicila som ho a presne-ked ocikal,polamal alebo co,vzdy som ho vyhresila ,pohrozila-nikdy nebol na dvore bez dohladu.....ale ako keby to ucinkovalo opacne-cim viac som mu to zakazovala,tym viac ho to pritahovalo,najviac zo vsetkeho rozmarin-nemal ani sancu narast,lebo vzdy ako moj havo zbadal ze je sanca ocikat-vyuzil.aj 6 razy denne-napokon mily rozmarin vyschol.
havo mal v auguste uz 9 rokov,ale pritahuje ho to dodnes.
riesenie-zahradu treba vysadit len tam,kde nema pes pristup a psovi vyhradit jeho revir-my sme rozdelili zahradu na dve casti,ktore su oddelene latkovym plotom.pes moze behat ked chce a rastliny rastu-tiez ked chcu.

To mi pripomína susedovho kokršpaniela. Tiež nepomáha žiaden výcvik.Rúti sa jak guľový blesk...

Reťaz a dril? Ak máme záhradu a psa, treba v niečom ustúpiť. Pes je priateľ a priateľom sa neubližuje. Mladý psík je hravý. Prišiel od mamy, on sám nechcel, my sme ho vzali a teraz sme pre neho my tá jeho mama. Má nás rád a dôveruje nám. Ak spravíme, čo už bolo vyššie radené, ohradiť plôtikom a vychovávať. Budeme mať dvojakú radosť, zo psíka aj z kvetov. Prajem veľa radosti z oboch.

My žijeme so psami už dlhé roky a za ten čas som došla k záveru, že úspešnosť výchovy býva veľmi rozdielna. Kedysi sme mali jazvečíka, ktorý aj bez výcviku chodil medzi hriadkami výlučne po chodníčkoch, vedľa by nestúpil ani za nič, asi aby si nezašpinil labky. Teraz máme dvoch rodézskych ridgebackov a dosť rýchlo sme si uvedomili, že sme predsa chceli mať psov, teda im musíme nechať priestor. Takže namiesto jednej veľkej krásnej upravenej záhrady máme teraz jednu menšiu "krásnu" záhradku ohradenú plôtikom, kde si rastú kvietky, trávička, jahôdky, reďkvičky a druhú menšiu "škaredú" záhradu, v ktorej je podupaná tráva, sem - tam so žltými fľakmi a v ktorej si behajú a šantia dvaja spokojní havinovía

Do jedného roku môjho psa som mala záhradu síce s kvetmi, ale každému jednému chýbala hlavička. Vždy, keď niektorý kvet vypučal, môj milý hafan neodolal a odhryzol každý púčik. Nepomohlo vyhrešenie, pomohla dospelosť psa. Ako starší si kvety prestal všímať a my sme akceptovali jeho "miesta" v záhrade. Na "jeho miestach" sme prestali sadiť a fungovalo to 14 rokov. Pes bol spokojný a záhrada tiež vyzerala dobre. V súčasnosti je môj hafan v psom nebi a tej mojej záhrade zrazu niečo chýba....