Ferdosondo Vodík nie je problém vyrobiť (elektrolýza). Problém je jeho výbušnosť. Môže sa stať, že sa Ti podarí zakúriť vodíkom iba raz a si ... v Markíze
Musím uznať, že si ma veľmi pobavil
... keby chceš vyrábať vodík elektrolýzou a používať ho na kúrenie, tak by to bola fantastická likvidácia elektriny a tvojich peňazí. Pretože podľa prvého zákona termochémie, hodnoty reakčnej entalpie priamej a protismernej reakcie majú rovnakú veľkosť, ale líšia sa znamienkom. To znamená, že keby si chcel vyrobiť z 1 mol vody 1 mol vodíka a 1/2 mol kyslíka, musel by si dodať reakčnú entalpiu 286 kJ a keby si spálil 1 mol vodíka a 1/2 mol kyslíka, tak by si zas dostal len 286 kJ. Lenže v skutočnosti by si elektrickej energie potreboval viac, lebo v dôsledku nečistôt v materiáloch elektród a v elektrolyte, poruchami v kryštálovej mriežke elektród a pod. vznikajú vedľajšie fyzikálnochemické deje, ktoré zapríčiňujú zvýšenú spotrebu elektrickej energie, a tým znižujú účinnosť elektrolýzy. To by bola prvá strata. potom, keby ideš spaľovať v kotli vodík so vzduchom vznikne ti ďalšia strata a to tá, že sa ti všetok vodík nespáli (neexistuje reakcia so stupňom premeny alfa=1). ďalej ti vzniká strata vo výmenníku tepla, pretože podľa druhej vety termodynamiky nie je možné, aby sa teplo šírilo z chladnejšieho miesta na teplejšie. Na to aby si využil celkovú spaľovaciu entalpiu, museli by spaliny odovzdať toľko tepla, kým by sa neochladili na teplotu paliva pred zhorením (a špeciálne v tomto prípade by museli aj komplet skondenzovať(čo je nemožné), pretože naše spaliny sú vlastne para, lebo 2H2 + O2 = 2H2O) a to sa nedá, lebo spaliny vo výmenníku tepla môžu odovzdať len toľko tepla, kým sa neochladia na teplotu vody, ktorú vykurujú (a tá má priemerne 60°C, teplota spaľovacieho vzduchu závisí od počasia a teplota vodíka závisí tiež od počasia a od zmeny tlaku pri škrtení ventilom, pretože vo fľaši, alebo v potrubí mal vodík tlak vyšší a po škrtení bude mať nižší a tým vzrastie teplota. Niekomu sa to bude zdať divné, že teplota vzrastie, ale vodík a hélium sú jediné dva plyny u ktorých teplota pri škrtení vzrastá. u ostatných plynoch je to opačne... no ale v konečnom dôsledku palivo má nižšiu teplotu ako vykurovacia voda). V skutočnosti máme ďalšiu stratu, pretože tie spaliny sa neochladia na teplotu vody, čo je okolo 70°C, ale sú horúcejšie, pretože technicky nie je možné navrhnúť výmeník tepla so 100% účinnosťou. a u výmenníkov typu spaliny/voda už vôbec nie, pretože plyny majú veľmi nízky koeficient prestupu tepla... ďalej je tu ešte jedna vec. tá para, keď bude kondenzvať, vo výmenníku (správenjšie by som to mal nazvať kondenzátor), vytvorí sa kondenzačný film, ktorý bude predstavovať ďalší odpor pri prestupe tepla a účinnosť bude ešte horšia. Ďalej vzniknú straty tokom tepla cez stenu kotla (tie najlepšie kotle majú straty tepla cez steny okolo 5%) a zbytočne budeš vykurovať pivnicu, alebo kde už ten kotol budeš mať... no a keď to zoberieme celkovo do úvahy, tak podľa môjho skromného odhadu stratíš aj v tom najlepšom prípade okolo 40% z peňazí za elektrinu ak nie viac... a ešte som skoro zabudol na obehové čerpadlo, ktoré by predstavovalo ďalšiu spotrebu energie oproti napr. podlahovému elek. kúreniu odporovým drôtom... tým vodíkom sa dá kúriť v priemysle, kde vzniká vodík ako vedľajší produkt napr. pri rôznych anaeróbnych pyrolýzach a podobne... a keby chcel niekto špekulovať, že cez leto bude chcieť vyrábať elektrinu solárnymi panelmi a pomocou nej vyrábať vodík ktorý, bude skladovať vo fľašiach na zimu, tak. by to bolo niečo strašné, pretože by toho vodíka nebolo dosť na celú zimu (pri nezateplenom dome určite), tak by musel mať ešte druhú alternatívu vykurovania a ešte špeciálny kompresor na plnenie fliaš.. , a ešte jedna vec, vodík má také malé molekuly, že dokáže prejsť cez kovovú mriežku steny fľaše a od leta do zimy by sa mu ten vodík z fliaš vytrácal. Nie som anorganický technológ a neviem koľko by sa toho vodíka za ten čas vytratilo, ale úbytok by bol prekvapujúci
.. takato metóda by mala návratnosť aj 100 rokov