§ 52
Domácka práca a telepráca
(1) Pracovný pomer zamestnanca, ktorý vykonáva prácu pre zamestnávateľa podľa podmienok dohodnutých v pracovnej zmluve doma alebo na inom dohodnutom mieste (ďalej len „domácka práca“) alebo vykonáva prácu pre zamestnávateľa podľa podmienok dohodnutých v pracovnej zmluve doma alebo na inom dohodnutom mieste s použitím informačných technológií (ďalej len „telepráca“) v pracovnom čase, ktorý si sám rozvrhuje sa spravuje týmto zákonom s týmito odchýlkami:
a) nevzťahujú sa na neho ustanovenia o rozvrhnutí určeného týždenného pracovného času a o prestojoch,
b) pri dôležitých osobných prekážkach v práci mu nepatrí od zamestnávateľa náhrada mzdy s výnimkou úmrtia rodinného príslušníka, c) nepatrí mu mzda za prácu nadčas, mzdové zvýhodnenie za prácu vo sviatok, mzdové zvýhodnenie za nočnú prácu a mzdová kompenzácia za sťažený výkon práce.

(2) Zamestnávateľ prijme pri telepráci vhodné opatrenia, najmä
a) zabezpečí, nainštaluje a pravidelne udržiava technické a programové vybavenie potrebné na výkon telepráce, okrem prípadov, kedy zamestnanec vykonávajúci teleprácu používa svoje vlastné vybavenie,
b) zabezpečuje, najmä pokiaľ ide o softvér, ochranu údajov, ktoré sa spracúvajú a používajú pri telepráci,
c) informuje zamestnanca o všetkých obmedzeniach používania technického vybavenia a programového vybavenia ako aj o sankciách v prípade porušenia týchto obmedzení.

(3) Zamestnávateľ príjme opatrenia, ktoré predchádzajú izolácii zamestnanca vykonávajúceho domácku prácu alebo teleprácu od ostatných zamestnancov a dávajú mu možnosť stretávať sa s ostanými zamestnancami.

(4) Pracovné podmienky zamestnanca pri domáckej práci a telepráci nesmú znevýhodňovať zamestnanca v porovnaní s porovnateľným zamestnancom na pracovisku zamestnávateľa.

(5) Za domácku prácu alebo teleprácu sa nepovažuje práca, ktorú zamestnanec vykonáva príležitostne alebo za mimoriadnych okolností so súhlasom zamestnávateľa alebo po dohode s ním doma alebo na inom ako zvyčajnom mieste výkonu práce, za predpokladu, že druh práce, ktorý zamestnanec vykonáva podľa pracovnej zmluvy, to umožňuje.

Tento par. zo ZP poznám, ale to platí len pre čisto PZ s domácou prácou/teleprácou. Tu ide o kombináciu. Platí to aj preto?

Veď musia mať nejako ošetrené, že tá a tá práca bola tele-( napadol ma názov programu na ČT TELETELE) a tá nie, či nie?

Nie je to nijak ošetrené. Je jedna pracovná pozícia a v PZ je uvedená možnosť výkonu práce (hore uvedené). Ako sa to zabezpečiť?

Akosi dobre nerozumiem, čo sa pýtaš, ale skúsim vysvetliť: Podľa mňa je podstatné, čo má uvedené v pracovnej zmluve ako miesto výkonu práce. Ak tam má uvedené Sídlo firmy (alebo nejakú adresu, ktorá patrí firme) a občas pracuje doma,tak to nie je práca podľa § 52.
Naopak, ak tam má uvedené Bydlisko zamestnanca a občas si príde do firmy niečo spraviť, tak to je práca podľa § 52 a ostatné je pomerne presne vypísané v § 52 ZP. Taký zamestnanec má nárok na dovolenku, náhradu za sviatok atď, okrem tých čo sú uvedené v predmetnom §.
O kombináciu by išlo, podľa mňa, vtedy ak by vykonával inú prácu doma a inú prácu vo firme. Vtedy by ale bolo lepšie mať dve pracovné zmluvy.

V PZ je uvedené oboje aj sídlo firmy aj paragraf 52. Máme internú smernicu kde je toto tiež uvedené. Máme pracovníkov na 100 % úväzok a na kratší úväzok. Problém je v tom, že neviem, či pri 100 % úväzku je nárok na preplácanie všetkých náhrad a pri kratšom náhrada za SV. Všetci pracujú aj tam aj tam. Nie je presne vymedzené, koľko hodín majú pracovať tam a tam.

Na náhradu za sviatok majú nárok všetci zamestnanci na PZ, či pracujú tam alebo tam, či aj tam aj tam, či na 100% úväzok, či na kratší úväzok
Tým, čo pracujú na kratší úväzok sa samozrejme prepláca náhrada za RD aj sviatok iba toľko hodín koľko majú uvedené v zmluve.

Ďakujem. A ešte jedna otázka, je to niekde v zákonniku definované - čo si práve napísala - ?

ZP §122 ods. 3 + komentáre a kuk aj § 11. Komentovaný Zákonník práce nájdeš aj tu.