Ak chceš počuť, tak tu je moj názor- ja by som na tom ZRPŠ,navrhol, aby každý prispel koľko chce, resp. kolko može dať a podľa toho koľko sa vyberie, tak taký dar by sa kúpil- však to nemusí byť veľká vec, stačí nejaká maličkosť, ktorá poteší.Rozhodne by som si nenechal diktovať, koľko mám dať- keď chcem dať 1 euro-tak dám 1, keď chcem dať 10 eur-tak dám 10, ale určite by som si nenechal diktovať koľko mám dať...To je moj názor...

A len doplním- zlatý šperk sa mi rozhodne nezdá vhodný darček pre pani učiteľku...

..no..byť tou učiteľkou,hanbím sa prevziať ten dar..ešte tak kvety, v rámci možností za to jedno euro krát 34, ale šperk?..

My sme mali podobný problém, avšak v maturitnom ročníku môjho syna.
Bola som síce triednym zástupcom rodičov v rade rodičov. Keďže tiež nezdieľam názor, že treba kupovať honosné dary, ale skôr niečo hodnotné v inom slova zmysle, čo tomu profesorovi - učiteľovi pripomenie konkrétnu triedu. Detto boli v triede aj sociálne slabšie rodiny, kt. mali problém už aj s každoročným príspevkom. Tiež som bola sklamaná určitými informáciami o tr. prof. -chlapci rozposlali po svete foto spiacej profesorky na katedre, ledva komunikujúcej z dôvodu požitia alkoholu - nie jeden krát...)
Zrejme práve preto, aký som vyjadrila názor na jednej z tr.schôdzí sa "ukul plán" mimo rod. združenia niektorými mamičkami, kt. "kávičkovali" s p. tr. prof., že je treba sa zložiť na zlatú súpravu, minimálne na retiazku. Inak aj pani tr. prof. niekoľkokrát podotkla na tr. schôdzach, kt. sa konali pred matur. prípravami, aké dostala dary od predch. tried....
Ďalším argumentom, prečo bolo treba kúpiť zlatú minimálne retiazku bolo, že p. tr. prof. odchádza do dôchodku a je to jej posledný ročník....
Nepáčilo sa mi to, lebo odmenu mohlo iniciovať podľa môjho názoru vedenie školy a nie trieda. (alebo oznámim, síce neviem komu) o pár rokov verejne - hádam v médiách, že idem do dôchodku a národ nech sa zloží :-)
..........skončili maturity, neviem, čo všetko sa udialo v triede (podotýkam čisto chlapčenská, priemyslováci) a syn mi raz koncom júna vraví, že si idú "posedieť", lebo triedna im hodila retiazku na zem, že ona nestojí o takú tenkú retiazku z mačacieho zlata....(retiazku kúpili spomínané mamičky "kávičkárky")
Chlapci je predali v zlatníctve, takže naše peniaze vyšli navnivoč.
Dar sa zrejme nepáčil gramážou...(neviem, nevidela som ju...)
a gól bol, keď som sa stretla asi o 1/2 roka s inou mamičkou, že triedna ďalej učí...........no comment
Toť moja skúsenosť...

Je to sila ako sa dokazu ludia prezentovat - v niektorych situaciach...

Na triednej schodzke ZRS by som tym najaktivnejsim darcom rovno povedal, ze predsa mozu kupit iny dar osobne (a kupit si takto sympatie pani ucitelky) a prispel by som iba 1 euro. Za 34 eur sa da kupit naozaj pekny spomienkovy predmet aj s kvetmi. Dary predsa nie su o hodnote ale o vdake a pozornosti.

No to čo píše zakladateľ témy je nehorázne, ale deje sa to..Asi by sa prevrátil žalúdok aj mne. Ale tak si rodičia pani učiteľky na Slovensku rozmaznali. Mám tri už zo škôl dávno vychodené deti a viem o čom hovorím. To si pani učiteľky diktovali aké pohostenie..podotýkam riadne nákladné - budú mať počas maturít. To sa diktovalo aké majú byť stužkové..samozrejme , aby mali z toho osoh hlavne učitelia...ktorých aj s partnermi hostili rodičia. Ja som tiež bola jeden z rebelov..ale nepomohla som si. A prišla som k názoru, že čím chudobnejšia rodina bola, tým menej sa do takéto rebelu proti týmto praktikám angažovala. Ja by som učiteľom nekupovala nič, veď majú platy ..maximálne kvety...a možno ešte triednej , ktorá privedie deti do zdárneho konca školy..tak nejakú milú malú pozornosť.. Napríklad foto triedy v peknom rámčeku.

Nastane raz čas, kedy nám účtovníkom donesie klient za odovzdanie daňového priznania zlatú reťaz..alebo prstienok?

Tiež si myslím, že sa to s tými darmi preháňa. Ak mali deti pekný vzťah s triednou učiteľkou a mali ju rady, tak na rozlúčku sa hodí nejaký dar, čo by jej tie deti pripomínal... ale nie nejaké honosné drahé veci. Kde sme?
Keď končila moja dcéra 4. ročník, tiež sa kupoval dar (tuším nejaká kniha) pani učiteľke, lebo bola veľmi zlatá, a aj ona kúpila deťom také malé pamätníčky na pamiatku.

To je mile... Presne toto je darcek pre pani ucitelku

Za mojich mladých čias sme kupovali vázy, porcelán... už to tí učitelia nemali kam dávať
Možno by stačilo, keby deti vytvorili nejaký vlastný album so spoločnými fotkami zo školy a z výletov, alebo dali zarámovať nejakú fotomontáž z týchto fotiek.

Pridávam svoj hlas ako stredoškolská učiteľka. Bolo by mi veľmi nepríjemné, aby sa mi - fakticky - rodičia mojich žiakov - skladali na šperky či iné hodnotné osobné veci. Osobne som to svojej triede pri organizovaní stužkovej zakázala. Za celé štyri roky som od nich prijala len po maturitách encyklopédiu s ich venovaním a podpismi a črepníkovú palmu. O tom som ale nevedela, že to chystajú. Najradšej by som sa nevidela na stužkových, kde si priamo v sále kolegovia vybaľujú zlaté retiazky, náušnice, hodinky či kožené sako a vzadu sedia mamy a otcovia, ktorí mali problém kúpiť si na tento slávnostný večer niečo nové na seba na poľských trhoch či v čínskom obchode. Aj v tomto by sme mali byť žiakom príkladom, tu môžeme ukázať svoje hodnotové postoje. Rodičom odporúčam, aby sa netrápili nad tým, aký dar kúpiť učiteľovi. Ak je učiteľ hodný svojho povolania, dar typu šperkov či osobných vecí zásadne odmietne. Najkrajším darom je kytica kvetov z úprimnej vďaky a nanajvýš to, čo vlastne je symbolom múdrosti - kniha. Aj keď som z opačného tábora, prosím rodičov, aby sa pokúsili z modernej školy uvedené neduhy odstrániť alebo aspoň ich nepodporovať. Takéto dary nás učiteľov, ktorým by naša práca nemala byť len zamestnaním, ale (a to ostane stále platné) i poslaním, dehonestujú pred verejnosťou a, dúfam (!), najmä pred samými sebou.

moja mama bola tiež učiteľka. Už je 20 rokov v dôchodku, ale niektoré z tých milých "serepetičiek" má stále odložené. (Napr. vyšívaná dečka, ktorá má už 40 rokov)

...ako vieš, že to nemali kam dávať? Ja som mala rodičov učiteľov, takže to poznám aj z druhej strany Vždy sa musela nájsť nejaká polička ! Naši chodili domov na konci roka a náručou kvetín a nejakým drobným darčekom. Vázička, soška,obrázok a pod. Nikdy to neboli drahé dary, niektoré boli pekné, niektoré doslova gýče.Ale...všetky mali rovnako čestné miesto na policiach. Lebo to bol darček od "ich detí" ( rodičia rozoznávali vždy "naše deti" a "naše deti doma" ).
Bolo milé, ako aj po dlhých rokoch spomínali na tie decká a pamätali si presne ktorý darček bol od koho,lebo si to vždy pripomínali...aj na dôchodku sú to stále veľké cennosti

Inak, tiež nesúhlasím , aby sa učiteľom dávali drahé dary, či dokonca zlaté šperky.
Kvety ako podakovanie a milá drobnosť pre spomienku úplne stačí. Kto si neváži to, nezaslúži si viac...

Mam stvrtaka a prave sa skladame pani ucitelke na knihu a pero, po 1,-€. Ako ju poznam, si myslim, ze by ine odmietla a ani nevidim dovod, preco by sme mali riesit nejake retiazky a pod.
Som tiez ucitelka, stredoskolska a maturantka to velmi pekne vystihla aj za mna.

Na druhej strane tu boli spomenute stuzkove - na par som bola, ale vzdy len triedam, kde som dlhsie ucila a mala som s detmi-mladymi ludmi pekny vztah (moji kolegovci robia tak isto az na 1-2 vynimky ale tie sa najdu vsade). Pri stuzkovej je jedno, ako viac ci menej honosne to studaci pripravia, velmi dolezite je, aki su oni, ako to prezivaju a nie to, ci veceriame v Dome kultury, v hoteli ci v spolocenskej miestnosti na byvalom JZD.

Boli sme u našej triednej na strednej škole na byte, keď sme chodili spievať ako maturanti, a ona nám to vtedy povedala ...ale nie v zlom - proste sme videli celý byt zaprataný vázičkami, pohármi, porcelánovými súpravami...tak sme sa pýtali, či to všetko má od žiakov.
A máme v rodine učiteľov- manželov, tiež to u nich vyzeralo v byte podobne...

v časoch ked som ja chodila do školy ,kdeže sme my mali problémy s takými to vecami.Na konci roka sa išlo na spoločný výlet na jeden dva dni.potom sa na pamiatku spravila spoločná fotografia celej triedy aj z učiteľkou..a pri vysvedčení sa jej dali kvety..a bolo vybavené...žiadne skladanie sa na nejaký darček...ja viem,, dnes je iná doba..ale aj ľudia sú iný a inak zmýšľajú...

Kytička pre učiteľa za jeho prácu ho určite poteší. a potom pozvanie na stretnutie žiakov po rokoch ešte viac, tak načo daryTo je moja osobná skúsenosť.

Ale inak, celkovo som smutný z toho nášho dnešného školstva-ja neviem, ale volakedy( za komunistov), sa mi zdalo v rámci vzťahu žiak-učiteľ-rodič- všetko také príjemnejšie a aj vzťahy v škole boli úplne iné ako dnes-dneska aj žiaci sú drzejší, aj už to nieje také uvolnené ako vtedy-, a to nehovorím o volakedajších pionierskych táboroch, za 8 rokov som nevynechal ani jeden...
P.S-uvedomujem si,že je to tak troška pateticky napísané...

my sme mali podobnú triednu na strednej. vždy si povedala čo chce a to sme jej kúpili. napr. na stužkovej dostala hodinky lebo chcela... ako áno zaslúžila si to lebo pre tú triedu robila veľmi veľa, ale... ja som za bomboniéru prípadne čokoládku a kvety. nič viac nič menej.a podľa mňa deti by nemali obdarovať zlatým šperkom lebo to platia rodičia nie deti. nech tvoja dcérka sa neskladá a dá jej niečo sama, napr aj knižku a napíše venovanie a podpíše sa. tak by som to urobila asi ja

Môžem povedať, že na ZDŠ sa moja dcéra na žiadny dar neskladala. Na maturitu ani neviem, ale skladali sa na maturitný večierok a pre mňa to bolo vtedy dosť peňazí. Ja som maturovala na večernej škole a my sme kúpili veľkú čašu, dali sme ju vybrúsiť a viem že tá čaša vtedy vyšla na 170 Kčs aj s vybrúsením. Problém je v tom, že vždy sa nájde v triede niekto, kto nemá problém s peniazmi a už nevie, čo by mal vymyslieť. Žiaľ, ostatní iba prikývnu a aj keď sa im to nepáči, tak sa prispôsobia. Keď som chodila na nadstavbu, tak tiež sme tam mali pár múdrych ( nie je to tak dávno, končila som to v roku 2001). Tiež vtedy padol návrh skladať sa po dvesto SK. Ja a niektorí iní sme to odmietli, tak tá múdra pani povedala, že koľkí dajú tak kúpia dar a dajú ho vedúcej ročníka aj so zoznamom ľudí, ktorí na to prispeli. Tá múdra pani bola stará komunistická škola, lebo však čo keď aj my ostatní dostaneme taký istý diplom, ako tí, čo sa poskladali. Aj sa poskladali, ale neviem po koľko, ale viem, že okrem kvetov jej kúpili takú drevenú mačku asi 1m vysokú. Žasla som nad ich vkusom, vedúca ročníka to zvládla, ale určite tá mačka nie je v jej byte. Preto si myslím, že žiadne skladanie, kúpiť kvety a to stačí. Myslím si, že každý učiteľ má za svoju prácu mzdu a robí to, čo robiť má( alebo by mal) a čo sa od neho na danej funkcii očakáva.

Hoci som to nechcel sem pisat aj ja som 5 rokov ucil. Je to velmi pekne povolanie ale vzhladom k tomu platu... Dnes robim nieco uplne ine... nebavi ma to tak ako ucenie ale chvala Bohu uzivi ma to. Vela ludi vidi iba jednu stranku skolstva, prazdniny, kopec volna... ale nikto nevidi tie ine veci, ktore clovek robi ak ho tato praca bavi - projekty, akcie, kruzky...

Prosim Vas, nehadzte nas do jedneho vreca. Ja som dvakrat dostal nejaky mily gyc a potesilo ma v prvom rade gesto a pozornost mojich žiakov. Dnes ked stretnem byvalych ziakov, som rad ked si zakyvame a usmejeme sa na seba - toto je skutocny dar.