Jendoznačný postup asi nebude, každý majster bude preferovať svoje. Ale ja by som zvolil asi nasledovný postup:

1. podlaha
2. strop
3. stierky

Možno by niekto dal skôr stierku ako strop, ale ja som za opačný postup, nakoľko stierkovaním sa zároveň zakryjú prechody medzi stropom a stenou.

Súhlasím s Kolegom, len ja by som robil podlahu až ako poslednú. Teda strop, stierka, podlaha. A to asi preto, lebo ak ti budú robiť SDK strop, určite budú používať rebrík alebo iné zariadenia na práce pod stropom. A neviem, či by sa mi páčila poškodená, doryhovaná podlaha od ich náradia. Je to iba môj názor, ale poradili mi ho ľudia, ktorí to robia profesionálne.

Z technologického predpisu montáže konštrukcií suchej výstavby:

"Systémy suchej výstavby sa montujú po dokončení a potrebnom vyschnutí všetkých mokrých procesov v interiéri (najmä podlahových poterov a omietok)."

"Tmelenie sa môže vykonať až v čase, keď sa už neočakávajú výrazné zmeny vlhkosti a teploty."

http://www.rigips.sk/download/Technologicky_predpis.pdf

Poradie (aspoň podľa mňa)
1. Steny vrátane stierky a maľby. Nebudeš predsa stierkovať až na doraz k hotovému stropu alebo podlahe - soklovým lištám. Nikdy nedorobíš detaily. Pri maľovke taktiež nezabrániš tomu, aby si aspoň trochu "zašpinil" hotové.

2. Strop. Vtedy budeš mať už hotové steny. Samozrejme, že aj elektriku a pod.

3. Podlaha. Ako posledná, keď je už všetko hotové. Je to suchý proces.


Poznámka :Ak to robí dodávateľ, tak nech si to robí ako chce, len nech to je kvalitne a za rozumnú cenu. Iný parameter neexistuje.
Pozor na stavebné materiály. Ak môžem, tak upozorňujem na to, že laminátové podlahy sú v rôznych cenových úrovniach, ale cena sa odvíja od hrúbky a tvrdosti podlahy. Tie najlacnejšie poškrabeš aj "nechtom". Určite sa nehodia do frekventovaných miestností a pod. Treba si zvážiť, či v tomto prípade šetriť.



CIMOM

1. POTERY
Nešpecifikuješ presne o aký poter ide a aká približná hrúbka bude. Tipnem si, že to bude tenkovrstvý cementový poter o priemernej hrúbke 1cm. Na 20m štvorcových (cca 1 izba) pri tejto hrúbke minieš cca 10 vriec (vrece = 40kg). Na jedno vrece ide približne 6,5l vody, čiže spolu 65l na 20m izbu. (Ak sa bude vyrovnávať nivelačkou, množstvo vody bude približne dvojnásobné.) Toto množstvo sa musí odpariť. Čize v tomto čase SDK stropy ešte nedoporučujem.
Takisto podľa mňa nie je vhodné, aby stierky už boli hotové. Poter sa bude vyrovnávať latou. Môže sa stať, že ňou buchneš do steny a poškodíš stierku. V prípade použitia nivelačky je tu riziko znečistenia stierky napr. pri vylievaní, alebo pri valčekovaní prevzdušňovacím ježkom.

2.STIERKY
Poter je už hotový, takže vyššie spomínané riziká nehrozia. Vyzretý cementový, resp. nivelizačný poter je dostatočne tvrdý na to, aby vydržal prácu s rebríkom alebo plošinou pri stierkovaní a montáži SDK. A ak by sa aj náhodou poter nejakým nedopatrením poškodil, nič sa nedeje, pretože aj tak naň ešte pôjde finálna krytina (dlažba, pláv. podlaha), ktorá to zakryje.

3. SDK
Ako som už písal v mojom predchádzajúcom príspevku, SDK až po vyzretí všetkých mokrých procesov, čiže okrem iných, aj z tohto dôvodu montáž stropu odporúčam ako posledný krok.

Ešte čo sa týka SDK, spoj obvodová stena - sádrokartón sa bežne rieši zatmelením akrylovým tmelom. Toto je síce lacné, ale málo kvalitné riešenie. Časom tento spoj popraská.
Ak bude záujem, môžem popísať iné dve oveľa lepšie technológie.

Vdaka za vycerpavajucu odpoved, mohol by som este poziadat o popis spomenutych technologii spajania prechodu SDK a steny? Dakujem

Nemám problém s tým, čo píše ako technologický postup ROBIN111 .
Podľa môjho názoru je ale postup prác nesprávny.

Vždy ba mala byť prvá spravená stena (ak sa nerobí mokrý strop).
Stropnú konštrukciu "dorážaš" k hotovým stenám.
Podlahu "dorážaš" k stenám a dávaš aj v niektorých prípadoch dilatáciu. Vždy nastupujú do hotových miestností podlahári.

Každý si zvolí postup ako chce, ale podľa mňa bez zbytočného rozpisovania je jednoznačne 1. steny, 2. strop a 3. podlaha.


CIMOM

Prvý (ekonomický) postup napísal pred časom na jednom fóre Tomáš Guniš (vedúci technického oddelenia v spoločnosti Knauf), takže len ho skopírujem:
"styk murovanej steny a SDK stropu praskne vzdy, skratka neexistuje riesenie, ktore by dokonale pruzne spojilo take heterogenne kontrukcie.
Da sa vsak dosiahnut, aby prasklina bola minimalne viditelna.
Postup: Na stenu nalepit lesklu hladku lepiacu pasku, tak aby dokonale drzala na omietke.
Urobit klasicky podhlad a medzeru medzi podhladom a stenou - teda vlastne medzi podhladom a lepiacou paskou - vyplnit tmelom Knauf Riss und Fugenkitt. Nie je to akryl, ma podobne pouzitie ale lepsie vlastnosti. Precnievajucu pasku potom odrezat. Takto dosiahneme, ze styk praskne medzi tmelom a paskou a nie medzi tmelom doskou, navyse prasklina pojde rovno - okopiruje pasku - a bude iba vlasocnicova.
Bez lepiacej pasky neusmernime prasklinu a pojde cik-cak medzi stenou a doskou."

Druhý spôsob mi bol odporučený technikom od firmy Rigips. Je to prácnejší a drahší postup, ale na druhej strane - dilatačnú prasklinu nie je vidieť.

Na kraje SDK a steny nanesieš cca 5cm pásy tmelu (resp. stierky). Môžeš po tých pásoch prejsť kútovou lyžicou (vnútornou), aby vrstva tmelu bola čo najrovnejšia. Zároveň sa snaž, aby nebola príliš hrubá. Stačí 2mm. Do tejto vrstvy vložíš pásku No Coat Ultraflex. Je to kvalitná páska s tvrdým polymérovým jadrom určená na ochranu rohov SDK dosiek, ale výborne sa hodí aj na prekrytie styku sadrokartón - murivo.
Pásku potom vtlačíš do tmelu. Špachtličkou prechádzaš po páske, tým spod nej vytláčaš prebytočný tmel. Po zaschnutí tmelu sa oba kraje pásky prestierkujú a hladítkom sa táto stierka roztiahne do šírky. Stred pásky je hrubší ako kraje, takže pri rozťahovaní stierky poslúži ako vodítko pre hladítko.
Potom podľa zvoleného postupu sa zavädnutá stierka buď pregletuje, alebo po uschnutí jemne prebrúsi. Pri brúsení daj pozor, aby si nepoškodil pásku.

Pre názornosť zopár videoukážok:



Chlapík pracuje na styku dvoch dosiek. Na obe strany nanesie vrstvu tmelu. Po jeho ľavej ruke je už pripravená No Coat Ultraflex páska. Odrezaná na mieru a v strede prehnutá. Vďaka tvrdému jadru sa po prehnutí nestáča do roličky, preto sa s ňou dá pohodlne manipulovať. Pásku vloží do tmelu a pomocou špeciálneho nástroja ju dokonale vycentruje vzhľadom na spoj dosiek. Zároveň vytláča spod pásky prebytočný tmel. Nám, obyčajným smrteľníkom, na tento úkon, namiesto nástroja budú stačiť ruky a špachtľa.

Nevýhodou tohto riešenia je, že páska Ultraflex je dosť drahá, preto sa ako lacnejšia alternatíva používa klasická sadrokartonárska papierová páska. Práca s ňou je na tomto videu (od 42 sekundy). Všimni si, ako pásku vkladá do tmelu. Ľavou rukou (pomocou prstov) ju ohne napoli a pravou ju dotlačí do rohu.


Ďalšou alternatívou je použitie APU líšt:
http://archiv.nova.cz/multimedia/rad...na-starou.html