existujú len 2 prípady
1. živnostník si zamestná na pracovný pomer osobu, ktorá môže byť aj živnostník, ale v tomto vzťahu ho neberieš ako živnostníka, lebo si ho zamestnal do pracovnoprávneho vzťahu a vyplácaš mu mzdu, dávaš mu výplatnú pásku a odvádzaš za neho odvody
2. jeden živnostník robí pre druhého nejaké práce a odovzdá mu faktúru, ktorá je ním následne uhradená... Vtedy to NIE JE zamestnávanie a ten živnostník pod tebou sa správa rovnako ako TY... odvádza si odvody sám, vedie si účtovníctvo a pod. (vtedy to je skôr brané ako partia živnostníkov, ktorí faktúrujú buď všetci jednému odberateľovi alebo navzájom medzi sebou, to už je jedno)

Myslím, že ste sa zle vyjadrili. Živnostník nemôže zamestnať iného živnostníka, (ale sú na rovnakej úrovni) jeden druhému si faktúrujú za vykonané práce. Neplynú nijaké výhody, sú si rovnocenný a každý si sám za seba odvádza odvody do poisťovní. To je môj názor.

To zasa smeruje k definícii závislej práce a k tomu, či a ako je možné vyvodiť nejaké sankcie.

Pri zadávaní práce živnostníkovi iným živnostníkom je dobré, resp. vhodné na každú práce zvlášť spísať zmluvu o dielo. Takže ak stavbár zadá prácu inému stavbárovi na dome v Hornej Dolnej, spíše sa zmluva o dielo na toto dielo. Po ukončení prác sa vystaví faktúra. Prvý živnostník je s prácou spokojný a plynule ho pošle na dom v Hornej Maríkovej. Opäť sa spíše zmluva o dielo a nasleduje rovnaký kolotoč.
Na tomto systéme pracuje nejeden živnostník, úrady ozaj preverujú, či sa nejedná o závislú prácu, a teda či miesto vzťahu živnostník-živnostník nemal nastúpiť vzťah zamestnávateľ-zamestnanec. Avšak pri podpísaných zmluvách o dielo sú obe strany aspoň nejakým spôsobom kryté.

A co take pripady, ked firma s.r.o. uzavrie mandatnu zmluvu na dobu neurcitu so SZCO? Podla mna je to tiez v poriadku.
Alebo firma zada dlhodobo vedenie uctovnictva druhej firme. Tiez je to v poriadku. A v samej podstate by firma mohla mat aj vlastne zamestnankyne-uctovnicky.
Je vela pripadov, ked je dlhodoba spolupraca medzi firmami alebo SZCO a nema to charakter zavislej cinnosti, alebo mozno aj ma, ale je to zdajakeho dovodu v pohode.

ako som si tu prečítala v témach, závislá činnosť nie je, ak živnostník vykonáva prácu svojim náradím, sám si platí ubytovanie, dopravu a pod.

Áno, ak: vykonáva prácu na základe zmluvy, platený je za prevedenú prácu dohodnutou cenou na základe fakturácie a sám si platí odvody.

teraz budem trochu teoretická - z právneho hľadiska sa zmluva môže uzatvoriť aj ústne

Áno, ak je predpoklad, že každá strana bude si plniť svoje povinnosti svedomite a bez problémov.
V terajšej dobe je na to predpoklad???

Podľa mňa vždy je lepšie mať písomnú zmluvu aj z pohľadu zmluvných strán, nehovoriac o prípadných kontrolách.

Z právneho hľadiska je to absolútne v poriadku, žiadne ak v obchodnom zákonníku nie je. Zmluva je platná, aj keď nie je uzavretá písomne (samozrejme, zmluva, ktorú upravuje obchodný zákonník, nie napr. prac. zmluva - čisto teoreticky, aby ste ma neopravovali). V prípade zmluvy, ktorá nie je uzavretá písomne, sa akýkoľvek prípadný spor riadi príslušnými paragrafmi obchodného zákonníka a prísl. nariadení. Existujú zmluvy, ktoré musia byť uzavreté písomne, inak sú neplatné, napr. zmluva o tichom spoločenstve, kde v § 673 odst. 2 stojí- Zmluva vyžaduje písomnú formu. V obchodnom zákonníku, pokiaľ nie je (väčšinou v základných ustanoveniach) uvedené výslovne takáto formulácia, potom zmluva môže (a nemusí) byť uzavretá slovne dohodou oboch strán.

Samozrejme, pokiaľ chýba spísaná zmluva, je dokazovania na súde oveľa obtiažnejšie, preto možnosť nepodpisovať zmluvy využíva veľa podvodníkov. Súdne spory sa dlhšie ťahajú, ťažšie sa dokazujú nároky a povinnosti oboch strán. Ale súd sa vždy drží len obchodného zákonníka, dokazovanie je na stranách v spore.