určite by som s tým nesúhlasila a považujem tvoje obavy za opodstatnené. môže predsa dôjsť i k situácii, že sa o jeho rodičov budeš starať ty a zároveň i z tvojich príjmov sa predsa investuje. ak je možné, mala by si sa dohodnúť s manželom a potom to riešiť spoločne .

Už z Tvojho príspevku je jasné, že tú správnu odpoveď poznáš. Tvoji svokrovci majú skvele vyvinutý cit pre spravodlivosť. Pre svojho syna.
Niektoré možnosti riešenia:

1. Prevod určitého podielu k domu na Teba
2. -"- na Teba a vnúčatá
3. + právo doživotného bývania pre svokrovcov.

A čo ostatní súrodenci manžela? Sú s tým darovaním uzrozumení ? Ak nie, tak po darovaní sa z jeho súrodencov stanú nie-priatelia.

Ďakujem za odpoveď..som sa len utvrdila..a ohladom súrodencov..1 sestra bola s man. a so svokrou u advok. a kolko im treba vyplatit, nám má oznámiť do konca týždňa...hmm

Neviem, či som tomu dobre rozumela. Podľa predstavy advokáta by dom mal byť výlučne vo vlastníctve manžela a pritom by ste mali vyplatiť (Ty a manžel) ostatných súrodencov zo spoločných prostriedkov? Alebo vyplatia svokrovci? Ak by svokrovci vyplácali ostatných súrodencov, predpokladám, že majú tiež rodiny, to by im nevadilo, že minú tie ich peniaze s rodinami, ale Ty sa budeš o nich starať do konca života, a naviac spolufinancovať ich bývanie a údržbu manželovho domu?
Ozaj dobrá advokátska rada.

Darovanie je bezodplatné a nepodmienené. Ak svokrovci nevedia čo chcú, tak radšej nech spíšu testament, kde uvedú kto čo od nich dostane po smrti - tým sa poistia, že budú môcť aj dodatočne meniť svoju vôľu ako sa kto bude správať. Ty sa o svoju investíciu do domu báť nemusíš - pri prípadnom rozvode a následnom vyporiadaní BSM by sa nato prihliadalo. Pre zabezpečenie svojej právnej pozície do budúcnosti je dobre odkladať účty alebo dokumentáciu, či už pre prípad budúcich sporov pri dedení alebo rozvode.

[QUOTE=Watson;1094177] Ty sa o svoju investíciu do domu báť nemusíš - pri prípadnom rozvode a následnom vyporiadaní BSM by sa nato prihliadalo. QUOTE]

No to určite sa báť nemusí. Tak ako tí , čo investovali pred 20 rokmi. Majú síce nárok na vrátenie toho, čo investovali zo svojho, alebo spoločného, lenže tá hodnota čo investovali pred 20 rokmi sa nerovná ich investícii z hľadiska súčasných cien, a to ani po odpočítaní prípadnej amortizácie domu.

Vyplácať súrodencov budeme my, teda manžel a ja..ved práve je to smiešne, čo chcú urobiť a ja sa chcem len brániť..

[QUOTE=Petra Nová;1094196]To je konštatovanie, alebo vidíš tam nejaký problém?

To vôbec nie je smiešne, ale smutné. Ak si prečítaš archív Porady, najdeš tam kopu smutných príbehov, keď jeden z manželov spolufinančoval bývanie druhého z manželov a po x rokoch nemal kde bývať.
To rozhodnutie je na Tebe. Ale ak svokrovci, a aj manžel, to myslia s Tebou poctivo, potom by si mala mať primeraný spoluvlastnícky podiel na dome. Prípadne aj s deťmi, aby Ťa manžel z neho nemohol kedykoľvek poslať preč. A nikto Ťa nemôže prinúť k tomu, aby si bez toho, že niečo dostaneš( okrem možnosti strechy nad hlavou), mala česť podielať sa na splácaní manželových dlhov.

[QUOTE=Watson;1094228
To je konštatovanie, alebo vidíš tam nejaký problém? [/QUOTE]
To konštatovanie je v poriadku, len dôsledky z neho nie sú v poriadku, vzhľadom na platnú právnu úpravu.

A v čom by pomohol ten testament?

Ak to manžel s Tebou myslí poctivo nemôže mu vadiť že bude 1/2 domu napísaného aj na Teba.
Ak je iného názoru bol by som veľmi opatrný.
Modelová situácia ak pristúpiš na ich hru:
1. Rodičia si stále budú rozkazovať ako vo vlastnom.
2. Sestry budú vyplatené a spokojné.
3. Manžel bude mať možnosť kedykoľvek Ti povedať: zbal sa!

[QUOTE=Petra Nová;1094247]V tom, že každý dedič dostane mortis causa presne to a presne toľko, koľko uzná za vhodné poručiteľ a nie všetci rovnako zo zákona. Pokiaľ majú dostať všetci rovnako, tak načo potom darovacia zmluva navyše s nepísanou podmienkou vyplatiť súrodencov? Však táto podmienka robí tú darovaciu zmluvu neplatnou a ak nejakému súrodencovi v budúcnosti preskočí v hlave program, tak práve týmto bude môcť darovaciu zmluvu napadnúť a zrušiť.

[QUOTE=Watson;1094317]Poriadne sa nám pomiešali citácie, ale to nevadí.

Pýtala som sa , čo by vyriešil testament preto, lebo každý dospelý potomok musí dostať aspoň polovicu zákonného dedičského podielu (§ 479 Obč.zák), ak poručiteľ potomka nevydedí. A ako by asi v závete vymenovali jednotlivé veci, ktoré majú dostať ich potomkovia, keď majú majetok v BSM a závet by musel spísať každý z rodičov zvlášť?

Ale pokiaľ som zadávateľku správne pochopila, rodičia chcú ešte za života svoje deti podeliť pravdepodobne rovnakým dielom tak, že syn dostane dom v celosti ( ale žiadajú za to doopatrovanie) a sestry (bez starosti) dostanú peniaze , každá vo výške tretiny z hodnoty domu. Toto by som považovala za normálne, pokiaľ by syn mal taký majetok vo výlučnom vlastníctve, ktorým by bez problémov vyplatil svoje sestry. A naviac, aby mal ešte dostatok vlastných peňazí na to, aby mohol do tohto domu ďalej investovať.

Lenže nepovažujem za spravodlivé, aby manželka, ktorá sa už podieľala na rozsiahlych investíciách do domu z prostriedkov BSM a naviac sa od nej žiada, aby sa podieľala aj na výplate manželových sestier (z prostriedkov v BSM), nemala ani najmenší spoluvlastnícky podiel k domu. A ani žiadnu záruku, že ona v tom dome dožije.


P.S. V darovacej zmluve nie je vylúčené dohodnúť podmienky.

Ste presne vystihli situáciu v ktorej sa nachádzam !!!!!

[QUOTE=Petra Nová;1094419]A čo bráni v testamente uviesť konkrétnu vec a podiel na nej, ktorý určí poručiteľ? Ty považuješ za spravodlivé, že 1 syn má doopatrovať rodičov a má dostať rovnako čo ostatní súrodenci? Darovacia zmluva je bezodplatná, takže akékoľvek odplatné podmienky ju robia neplatnou. A tej pani si mala vysvetliť, že BSM je oddelené od výlučného vlastníctva jedného z manželov a pri rozvode sa prihliada nato, o čo sa zhodnotila vec vo výlučnom vlastníctve jedného z manželov z prostriedkov patriacich do BSM. Navyše ak niekoho trápia takéto pochybnosti, tak také manželstvo a rodinné vzťahy asi nebudú postavené na pevných a zdravých základoch.

Už začíname hovoriť o troch rôznych veciach.
V tejto téme sa nerieši otázka, či je spravodlivé, že jeden syn má doopatrovať rodičov a čo má za to dostať. Myslím, že ide o niečo iné.
Nepredpokladám, žeby sa v zmluve objavila podmienka odplatnosti darovacej zmluvy. Ale objaví sa určite záväzok na doopatrovanie rodičov a právo rodičov na dožitie, určite v podobe vecného bremena. Myslíš, že tieto záväzky nemajú žiadnu hodnotu vyjadrenú v peniazoch ? Bude preto zmluva neplatná?
A kto by asi tak namietal neplatnosť darovacej zmluvy? Sestry za života rodičov? Alebo po ich smrti, ak im prepne program? A akými tvrdeniami by sestry preukazovali neplatnosť darovacej zmluvy? Čo by asi tak tvrdili? Že síce darcovia žiadne peniaze nedostali, teda darovali bezodplatne, ale zato oni dostali peniaze od brata a manželky za dom rodičov ? Teda, že im plnili niečo bez právneho dôvodu , a že sa na úkor brata a manželky obohatili?

Ak chceš Ty niečo pýtajúcej sa vysvetliť, tak nech sa páči. Vysvetľuj.

A nemyslíš si, že ak rodičia neveria svojej neveste, a preto jej nechcú dať ani malý "podielik" na dome, ale zato požadujú od nej, aby ich doopatrovala a zo svojho sčasti vyplatila svoje švagriné, tak ju nemajú trápiť dôvodné pochybnosti o pevnosti rodinných základov? To sa mi zdá nejaké pomýlené.

Tú otázku si sama spomenula a zrazu prichádzaš s tvrdením, že sa nerieši spravodlivé rozdelenie majetku? Ja som to spomenul až ako reakciu na tvoju poznámku.

Ja neriešim darovaciu podmienku - právo doživotného užívania domu a povinnosť doopatrovať darcov, ale odplatnosť darovacej zmluvy, ktorá sa má realizovať v podobe povinnosti vyplatiť súrodencov. Toto je to, čo tú zmluvu robí neplatnou a potencionálne napadnuteľnou. Opäť pletieš dokopy niečo, čo som ja nestotožnil.

Napadnúť darovaciu zmluvu môžu aj preto, že časom sa nemusia uspokojiť s vyplatenou sumou. Ako by to preukazovali a prečo by to preukazovali nemienim bližšie rozoberať, jednak nie je mojim účelom tu dávať návody a jednak fabulovať dej v prípade o ktorom ty ani ja nič bližšie nevieme.

Netuším prečo nie je vôľa darovať podiel neveste, netuším prečo má obavu nevesta, že jej manžel by sa mohol v budúcnosti zachovať inak, netuším prečo by nebola vôľa darovať z jeho strany podiel na dome, potom ako ho nadobudne on, preto bola z mojej strany spomenutá tá poznámka, ktorú si si opäť vysvetlila po svojom - teda chybne

[QUOTE=Watson;1094317]Ale preto, ze manzelka nie je zakonnym dedicom a v kontexte napisaneho nebude ani zavetnym, neriesi to JEJ problem definovany v otazke.

Ale teraz už fakt neviem, čo radíš pýtajúcej sa a načo si sa zapojil do debaty, keď nemieniš nič bližšie rozoberať a ani dávať návody.
Ja som len reagovala na Tvoje fabulácie ohľadne závetu a darovacej zmluvy. Ak si myslíš, že sú chybné, tak mi ich vyvráť! Ja sa rada nechám presvedčiť.
A zatiaľ si myslím, že prípadná darovacia zmluva (ak nebude mať iné chyby) bude platná. A platná bude preto, že z nej nebude pre obdarovaného plynúť žiadny písomný záväzok zaplatiť darcom za prijatý dar. A ak by ktokoľvek namietal neplatnosť darovacej zmluvy z dôvodu, že išlo vlastne o simulovaný právny úkon, a že bola uzavretá namiesto bezodplatnej - odplatná(kúpna zmluva), tak to nebude mať žiadny praktický význam. Pretože ani na základe odplatnej zmluvy by nedošlo k zmene vlastníctva.

Č. 19/1972

Zošit č. 1, str. 50

1 Cz 57/71

Predmetom vyporiadania medzi dedičmi nemôžu byť nároky, ktoré dedičom v budúcnosti môžu vzniknúť po osobe, ktorá ešte žije. Takéto nároky nemôžu si dedičia vopred medzi sebou vysporiadavať ani dohodou.


(Rozsudok Najvyššieho súdu SSR zo 14.7.1971, 11 Cz 57/71)


Tolko k "vyplacaniu po zivych", to co chcu rodicia spachat, vidim ako kompilat neplatnej darovacej zmluvy (zakryta kupna zmluva) a zaopatrovacej?