viac ako dva roky stará informácia, v tom Sme sa zase vyznamenali

Asi netreba veriť všetkému. Z článku nie je jasné kedy sa to malo stať. V januári, ktorého roku? Neviem či Metro v DC je vykurované, ale súčasný Joshua Bell by asi svoje ručičky a husličky za miliony dolárov nevystavoval takému riziku v metre. Ak ho pri tej činnosti zvečnili, a zverejnili aj jeho fotografiu , keď ju uvidím, potom uverím. Inak je táto informácia na úrovni novinárskej kačice

Weingarten, ktory o tom napisal clanok a ktory to tak povediac cele spiskal, za to dostal Pulitzera. Bolo to 12. januara 2007.



Tu je original clanok:
http://www.washingtonpost.com/wp-dyn...040401721.html

Je jedno, kedy sa to stalo, bolo by zaujimave urobit taky experimet u nas.

Ak je to tak, potom som nič nenapísala. Naopak, za to ho obdivujem ešte viac. Ale je jasné z toho videa, že tam nehral v špičke. Je tam skoro ľudoprázdno. Potom je zázrak, že zarobil tých 32 dolárov

Myslíš, že u nás by zarobil viac?

Brnknem Joshovi ja ci ty?

možno by stačil aj Maxim alebo Anne Sophie.

Hehe, u nas by urcite umrel od hladu, genius- negenius.

to mi nehovor, že by sme nepoznali Michalicu, alebo Kárvaya, ja by som neobišla ani Déža

Nie som ista, ty si veelky optimista

Klasická hudba ( jej interpreti) v kultúre predstavuje menšinový žáner. Tipujem, že v kultúre je vážna hudba zastúpená tak okolo 4% priaznivcov. Takže niekto z tej menšiny, a aj ja, by som ich poznala.
Ja tiež Déža neobchádzam, ani keď hrá na harmonike. Len nesmie hrať od buka do buka. Vtedy utekám.

Nebral by som to až tak tragicky - vo svete (aj u nás) sa dejú horšie veci, ktoré svedčia o totálnej necitlivosti ľudí.

no neviem, toto je tak strašne jednostranne posudzované. Že je to super myšlienka a ešte dotiahnutá do konca, je fakt. Ale - ruku na srdce. Keď sa ponáhľate (u nás nie na metro) na autobus, vlak, vybehli ste z nejakého dopr. prostriedku a máte ísť do práce, na stretnutie, jednanie, pre deti, do školy a milión ďalších vecí, ktoré treba stíhať - hudba nehudba, možno sa na pár kúskov času zastavíte a idete za svojimi povinnosťami.
Nemyslím, že ľudia sú takí necitliví, aby nevnímali krásu hudby. Len ľudia majú potrebu zabezpečiť seba a svoju rodinu na dlhší čas, ako trvá hudba. Preto nemajú na výber. A tí, ktorí si vyberú hudbu a majú aj talent - tak tí nám dávajú kvapôčky svojej hudby vo vypredaných sálach...
Ja sama milujem vážnu hudbu a ešte viac hru na husle. Je to môj srdcový nástroj, pri hlase huslí mi vždy naskočí husia koža a dojíma ma ten zvuk ku slzám. Ale - musela som sa zamyslieť, stála by som pri ňom pol hodiny, aby som ho počúvala? Strašne by som chcela napísať, že ano. Ale, žiaľ, nie je to tak, ak mám byť úprimná sama ku sebe. Možno pred 15 rokmi, keď som nebola tak zviazaná povinnosťami. Teraz by som tam postála na pár minút, so slzami v očiach mu tiež pichla nejaké to evro a s obrovským smútkom v v srdci by som odišla. A nechala si dušu hladkať vypočutým ešte niekoľko súkromných okamihov, kým by ma nepohltila každodenná realita.

Iste, pol hodinu by nikto nestal, kebyze sa ponahla. Ani ja nie. Ale aspon tu chvilu, co by som mohol, by som ostal. A nieco mu, samozrejme, vhodil. Urcite viac ako nejake tri centy. A ty tiez vravis, ze by si aspon tu chvilu ostala. Ibaze mna zaraza, ze z 1097 ludi sa iba 7 pristavilo, 20 ci kolko nieco vhodilo (vacsina bez zastavenia). Nechce sa mi verit, ze 1070 (minimalne) ludi nemalo cas ani tu minutku, zastavit sa a pocuvat. Aspon chvilku.

U nas na hlavnej, bohuzial, zatial sa dali pocuvat len gitaristi a harmonikari, pochopitelne (tam sa neda hrat falosne). Ale neviem, ci som pocul hustlistu, ktori by nehral falosne. A raz tam bol aj jeden na sopran saxofone...au.

Ak mas rada husle, urcite sa ti bude pacit aj cinsky nastroj erhu (cita sa cca ež-chu).

nástroj má úžasný zvuk - aj keď ja čínske melódie veľmi nemusím, no napriek tomu je to zážitok

Počúvať sa dá aj za chôdze... jasné že v metre je aj velký hluk. možno ho tí 20 brali len ako ďalšieho kto potrebuje drobné na prilepšenie než muzikanta, a hudobný zážitok.
alebo tiež nemali práve náladu počúvať, keď toľko starostí v robote etc... Ja mám tiež niekedy blok a proste sa musím na niečo sústrediť, keď si v hlave riešim nejaký problém a je úplne jedno čo počujem, proste v tej chvíli mi to je jedno a takmer to ani nevnímam, nie že ešte si to mám ešte aj vychutnať .
Moj mozog má v tej chvíli iné priority. Našťastie sa mito nestáva často.
A možno je to kúzlo vážnej hudby dané aj atmosférou, prípravami a očakávaním zážitku z koncertu, a v neposlednom rade aj akustikou sály

Pocuvat sa da aj za chodze, ale iba takych 10 sekund. Bolo to totiz v metre. Pointa bola vsak trosku inde, nez ze kolko zarobi.

Uznám, že založiť tému sa dá aj v stave zúrivosti. Ale predpokladám, že si sa už trochu upokojil. Mňa nič nerozzúrilo, preto som si dovolila napísať do Tvojej témy tie skoršie príspevky, ktoré mali tú tému trochu odľahčiť.

Mňa nezaujal článok ako taký, ale originalita toho experimentu. A výsledky ma ani neprekvapili, pretože som ich posudzovala cez hodnotenie môjho možného správania v danej situácii.
Ak by som sa v čase experimentu vyskytovala vo Washington DS, tak by bol pravdepodobný výsledok takýto:
Predpokladám, že by som Joshua Bella nepoznala, ani podľa visáže, a ani podľa majstrovskej hry. Určite by som si povedala, že je výborný, a ak by som sa tam len tak bezcieľne motkala, tak si ho vypočujem možno aj tých 45 minút, možno zo zvedavosti by som si ho išla obzrieť z blízka. A možno by som vôbec nevedela, že hrá Bacha. A to by bolo všetko, napriek tomu, že Joshua Bella poznám z nahrávok na You Tube a klasická hudba mi často robí kulisu pri rôznych činnostiach. Tak čo možno čakať od uponáhľaných ľudí, pre ktorých Bach nie je muzika, nie je nič krásne, ani vznešené, tak prečo by ich to malo zaujať? Jednoducho takúto hudbu nevnímajú. Ja som sa xxx ráz presvedčila o tom, že kto nemá rád tento druh hudby, tak tú lásku k nej sa im nedá naliať lievikom do ucha. Tak, ako ja by som si vôbec nevšimla, ak by v tom metre viseli obrazy Rembranta, Moneta, Toulouse-Lautreca, aj hoc by som mala do nich naraziť. Jednoducho, nemám vzťah k výtvarnému umeniu. Som teda barbar - nekultúrny? Možno áno. Ale podľa akých kritérií ? Takže ma vždy budú poburovať hodnotenia o kultúrnosti jednotlivca alebo národa, len na základe toho, či počúva, alebo nepočúva ”dobrú hudbu” , alebo kuká s radosťou na obrázky a sochy majstrov. Je to totiž príliš zjednodušené hodnotenie.

Petra, do témy som išla prispieť s podobným zámerom, ktorý vyjadrujú tvoje príspevky. Už sa nevyjadrím, pretože sa stotožňujem s každým tvojim písmenkom okrem jedného vyjadrenia, osobného vzťahu k výtvarnému umeniu. Môj vzťah k nemu je viac než kladný, bude to aj osobným zainteresovaním.