Ja si myslím, že zamestnávateľ môže prepúšťať zamestnancov ako on sám uzná za vhodné.

V takomto prípade je len na zamestnávateľovi, koho prepustí. Nie je ničím obmedzovaný (napr. dĺžkou prac. pomeru, vekom zamestnanca). Nadriadený zamestnanec môže kľudne vybrať podľa obľúbenosti, nemusí výber nikomu zdôvodňovať. S takouto námietkou by zamestnanec neuspel ani na súde.

Suhlasin s predchadzajucimi odpovedami. Avsak vzdy je dobre, ked ma zamestnavatel este nejake podporne argumenty - napr. ak sa vykonava hodnotenie zamestnancov, tak ich hodnotenia, alebo aj ma nejake odmeny na vykonnostnom principe...Totiz, ak by prepustil napr. Cinana, ktory mal doposial najvyssie hodnotenie a dostal vsetky vykonnostne odmeny v plnej vyske a niekto "horsi" tam zostane, tak by to mohol byt problem.

Citát z otázky FEPETERa: "Logicky mi vychazda, ze pokial je 40 ludi rovnako kvalifikovanych, mali by byt prepusteni len na zaklade ich doby v sluzbe, t.j. podla datumu vzniku zamestnaneckeho pomeru. Teda posledne prijati zamestnanci ("sluzobne najmladsi") by mali byt prepusteni ako prvi. Je to pravda, alebo moze ZL vyhadzovat ako sa mu zachce na zaklade sympatii, pripadne stupna hnedosti nosa zamestnanca?"




Ja si myslím, že ak by bolo stanovené pravidlo - "posledný prišiel, prvý odíde" - bolo by to nespravodlivé voči zamestnancom, ktorí síce prišli poslední, ale možno podávajú v práci lepšie výsledky ako tí, ktorí vo firme pracujú dlhšie.
Môj názor je ten, že pri prepúšťaní by mal zamestnávateľ brať do úvahy aj to, aký má zamestnanec prístup k práci - či to v práci len "neodtrpí" (aj takí sú), či je zamestnanec ochotný v prípade potreby pracovať nadčas, podľa mňa je dôležitá aj osobnostná stránka zamestnanca - hlavne či má konfliktnú povahu a naopak či je tzv. stmelovač kolektívu,...

Viem, že v niektorých firmách pri prepúšťaní naozaj najskôr prepustia zamestnanca, ktorý je služobne najmladší - no myslím, si, že to nie je správne.