Ja neviem, ale budeš mať čas sa mu dostatočne venovať? Bullterier nepatrí medzi psov ktorých vypustíš a týmto haslo-treba sa mu neustále venovať, je to náročné plemeno psíka...

Pri krížení rás psov ak sa vytvára nové plemeno sa musí prihliadať na to aby boli povahy viac kľudné. To znamená že ak je medzi kríženými plemenami jeden agresívny tak má byť vyvážená táto povaha viacerými pokojnými. U bullteriérov to tak nieje. Toto plemeno je poskladané dominantne s agresívných povah preto sú tieto psíky také rozporuplné a často nezvládnuteľné. S týmto plemenom je to lotéria záleží veľa od konkrétneho psa a aj prístupu k nemu. Poznám ľudí co majú takého psíka a nemali s ním nikdy problém, ale aj takých čo sa mu venovali a aj tak pes napadol členov rodiny.

Neviem ja osobne by som si to rozmyslela a poradila sa s chovateľmi a veterinárom.

Nechcel som to napísať tak priamo ako ty ,ale máš čistú pravdu....

No ja viem v podstate som chudáka psíka už odsudila, ale asi je lepšia pravda. Myslím že keď vieš s akým plemenom máš dočinenia vieš mu aj lepsšie vyhovieť alebo ho prevychovať.
No asi radšej pravdu ako plastiku keď ho nezvládnem

No s tým ja mám bohaté skúsenosti- mňa osobne si zmyslel ,že si ma zlikviduje v roku 1994 jeden rotweiller, že som mu není sympatický a že si ma podá--výsledok 8 mesiacov PN-

s každým psom je to tak, že potrebuje našu spoločnosť a výchovu... nielen títo... ak chceme mať poslušného psa, každému sa musíme venovať! bullterier nie je o nič neposlušnejší ako napr. doberman- ak ich necháme napospas im samým- ak budeme k nim hrubý a zlý. Ako aj deti, ani psy sa nerodia zlí.......závisí hlavne na nás ľuďoch a našom vplyve na nich.
ja som mala "na nohe" jedného z malých plemien , ale náš labrador ho veľmi rýchlo zvesil a to nehovorím jeho paničku, ktorá to brala asi tak, že čo už len taký malý môže nahrýzť.

P.S. sú vždy viac a menej náročné plemená na výchovu, terier je hlavné dosť živý a treba mu pozornosti a "vedenia" dať viac .... náš parson jack russel je tiež teriér, ale miluje rodinu a obetuje pre ňu aj život . Ale každé šte§a, ktoré bude dlhodobo samé a smutné , bude malý likvidátor ....

Moja rodina má ridgebacka. Všade je opisovaný ako mierumilovný pes, a ten náš už zaútočil aj na človeka a o psoch ani nehovorím. Pritom mal od šteniatka aj výcvik aj dostatok lásky.. Mali sme aj dobermana ten bol zase ako anjelik. Neviem, myslím si, že to záleží na tom samotnom psovi, nie na plemene.

bože a čo majiteľ aspoň sa omluvil ?

S tým môžem súhlasiť, že každý pes je iný, záleží to isto aj na rodičoch . Bulteriér napriek zlej povesti je k ludom milý a priatelský, má rád aj deti, je veľmi oddaný svojmu pánovi. Potrebuje, ale pevnú ruku a veľa trpezlivosti a od mladosti treba korigovať vzťah k ostatným psom, lebo má sklon k bitkám. Ak si nanho trúfaš, prečo nie. Kamarátka ho má, chodíme spolu na vychádzky, dokonca aj s mojim psom /bradáčkou/ a nezistila som u neho zatial nejaké agresívne sklony, skôr naopak.

Ja som raz mala v bedre zakusnutého malého nadupaného nemeckého špica. Maly zákerák jeden pravdepodobne prežratý rambo rohlíkmi odvehy
Musela som ist na pohotovosť ani nie tak kôli psovi ale kôli starej mame mojho ex. Bolo to v BB a ona ako žena včelára my na to natrepala propolis. Čo tam potom že som na neho alergická hlavne že pomáha. Babička my na moje varovanie odpovedala : ale vy bratislavské deti vy už len si toho navymyšlate a šup my tam tu gebuzinu. Takže pes my skoro nič nespravil ale mala som opuch cez celé bedro z propolisu
Niet nad aktívne babičky