Jedine súdnou cestou, keby si preukázal nesvojprávnosť darcu.

Domáhať sa vrátenia daru je možno len v jedinom prípade - ak sa obdarovaný správa k darcovi alebo členom jeho rodiny tak, že tým hrubo porušuje dobré mravy. „Musí ísť o porušenie dobrých mravov značnej intenzity alebo o ich sústavné porušovanie," To znamená napríklad fyzické napádanie, hrubé urážky, osočovanie či neposkytnutie potrebnej pomoci.
Na súde potom darca musí preukázať, že správanie obdarovaného je v rozpore s dobrými mravmi. Svoje právo na vrátenie daru pritom musí uplatniť bezodkladne - toto právo sa premlčuje v trojročnej premlčacej dobe, ktorá začína plynúť od momentu, keď obdarovaný porušil dobré mravy.
Na súde obstoja len skutočné argumenty. Nespokojný darca si nevystačí len so subjektívnym úsudkom. „Musí ísť o konanie, ktoré je hrubo v rozpore s dobrými mravmi a za také ho považuje aj široká verejnosť" .
ekonomika.sk

Len ťa doplním, že treba rozlišovať medzi domáhaním sa vrátenia daru a zrušením darovacej zmluvy. Pri domáhaní sa daru sa darovacia zmluva neruší.

Nedomáhajte sa zrušenia zmluvy ale jej neplatnosti podľa občianskeho zákonníka:

§ 38

(2) Takisto je neplatný právny úkon osoby konajúcej v duševnej poruche, ktorá ju robí na tento právny úkon neschopnou.

iba v prípade , ak bol v čase podpisovania darovacej zmluvy súdom uznaný za nesvojprávneho

V čase podpisovania nemusel byť súdom uznaný za nesvojprávneho. Musia však dokazovať jeho stav v čase podpisu zmluvy. Inak neplatnosť ani "zrušenie" nedosiahnu. Išlo mi o správny výraz.

O "už súdom uznanej nesvojprávnosti" sa hovorí v § 38 odsek 1. Býva to napr. pri trvalej / dlhotrvajúcej duševnej poruche.

V odseku 2 ale ide o osoby, ktorých spôsobilosť sa súdom buď vôbec neobmedzila, alebo sa neobmedzila na tento úkon (čiastočné obmedzenie). Môže ísť aj o okamžitú duševnú poruchu, chovanie v afekte, kómu ... To musia oni teraz dokazovať a súd skúmať, či bol neschopný konať, rozpoznať alebo ovládnuť svoje konanie práve v čase podpisovania zmluvy.

§ 38

(1) Neplatný je právny úkon, pokiaľ ten, kto ho urobil, nemá spôsobilosť na právne úkony.

(2) Takisto je neplatný právny úkon osoby konajúcej v duševnej poruche, ktorá ju robí na tento právny úkon neschopnou.

Este by som podotkla,ze dufam,ze svedkovia ktori existuju,nie su osobne zainteresovani na dare. Svedkovia sa totiz posudzuju individualne

Rozhodujúce bude lekárske svedectvo.