Stanislav 1975 0. Ja som zasa šťastný,že žijem kde žijem a v čase ktorý je teraz...A preto aj keď sú problémy,ale som šťastný,že žijem ako slobodný človek...
1. Som šťastný, že keď chcem ísť zajtra do Ríma, Londýna,Paríža-tak tam zajtra idem...
2. Som šťastný, že si kedykoľvek možem kúpiť banány,pomaranče, banány,kivi a nie iba na Vianoce...
3. Som šťastný,že si možem vybrať lekára akého chcem a nie iba v obvode kde bývam...
3. Som šťastný, že moj otec už nemusí chrbát hrbiť pod údermi pelendrekom...
Stanislav, požičiam si pár Tvojich úvah, ale nie preto, že chcem s nimi polemizovať.
0. štastie.... Použijem aktuálny citát od Miroslava Švandrlíka: "štastie je momentálna dispozícia nevidieť tragiku života"...
1. Rím, Londýn, Paríž - áno, vtedy som tam nemohol, teraz síce "môžem", ale tiež tam nechodím...
2. vermi, netrpel som vtedy nedostatkom banánov, ani pomarančov ani ja ani moje deti. Dnes iba manželka občas poznamená v obchode: teraz by sme si asi nemohli dovoliť deťom každý deň okrem iného 3 miláčiky, 3 termixy,...
3. áno, môžeme si "slobodne" voliť lekára, ale nemám dojem, že je v súčasnosti kvalitnejšia zdravotná starostlivosť (odmyslime si moderné prístroje, ktoré vtedy neboli) - ale viem, že ak nezaplatíš 10€ za objednanie na vyšetrenie, tak môžeš byť tam ráno aj medzi prvými, počkáš si pekných pár hodín...
4. môj otec bol obyčajný robotník, nekomunista, ale nemusel sa ani vtedy hrbiť pod pelendrekmi....
takže šťastie... áno, aj ja som šťastný, že žijem. Dobu, a v akej sa narodíme, si nevyberáme - aj to je šťastie, lebo možná by sme si nevedeli vybrať a ešte by sme sa nenarodili. A byť slodobný? Aj to je na diskusiu - slobodný duchom môže byť každý, otázka je kto ako to spracuje.