Toto by ma veľmi zaujímalo. Nepoznám zmluvy týchto novodobých legálnych úžerníkov, ale odpoveď právnika by potešila. Ja som si vždy myslela a myslím si, že smrťou tento zmluvný vzťah zaniká. Uzatvárala ich vôbec Vaša mamička? Lebo ja som z toho tiež paf.

Bohužiaľ, tento právny vzťah smrťou nezaniká. Záväzky-dlhy sa stávajú súčasťou dedičstva. Ak mamička nemala nejaký extra veľký majetok, predovšetkým mám na mysli nehnuteľnosti, možno by bolo lepšie odmietnuť dedičstvo. Ale na takéto tvrdenie je to zatiaľ málo informácií.

Zaujalo ma, čo tu píše Danila. Aký bol zdravotný stav mamičky v poslednom období? Bola natoľko v poriadku, aby vedela rozpoznať, čo to znamená vziať si pôžičku od nebankovky?

Ja som vedela, že právnici sú tu tiež skvelí, a že nejaký z nich sa objaví. To bola taká skúška správnosti môjho názoru. Presne Evka. Viem z počutia, že záväzky prechádzajú do dečistva. A som rada, že si sa vyjadrila.

P.S. Poučenie: Smrťou sa všetko nekončí.

- hmmm, keby som vedel isto, že to ona neuzavrela ????
Mňa by však zaújmalo, čo mám teraz robiť s tými zmluvami, ktoré mám aj ktoré nemám. Je to myslím nutné ohlasiť nebankovke smrť a dátum. aká bude ich reakcia, čo s árokami, penálmi atď.

Oni si budu narokovat dlznu ciastku v dedicskom konani. Pokutu za predcasne vyplatenie a podobne finty si narokovat nemaju na zaklade coho. Ani penale. Co mama vlastnila? Ak nemala dom alebo vacsiu nehnutelnost napr.pozemky tak je dobre dedicstvo odmietnut ako bolo spomenute. Bud prijmete aj plusy a minusy alebo odmietnete vsetko. Ako ste sa o tom dozvedeli? Pokuste sa zistit o tych zmluvach co najviac. Ak vlastnila napr.dom tak sa oplati o to bojovat. Treba zistit za akych okolnosti boli zmluvy podpisane. Ci tie peniaze ozaj dostala napr.na ucet.

Mňa by zaujímala nasledovná situáciu :

Matka žila v spoločnej domácnosti s dcérou, ktorej manžel je sprostredkovatel pôžičiek pre nebankové subjekty. Mala dostatočne vysoký dôchodok na pokrytie svojich potrieb. Napriek tomu zostalo po jej smrti niekoľko nesplatených pôžičiek pre nebankovky.

Ako ostatní dediči preukážu, že peniaze nepoužila pre svoju osobnú potrebu ? Podpis na zmluve je pravý. Dedičstvo odmietnuť nechcú, "v hre" je byt.

Pokial bola svojpravna pri podpise,pri plnom vedomi. A nebol podpis vykonany pod natlakom tak tazko. A kam tie peniaze isli? Kto ich pouzil?

Bola pri plnom vedomí pri podpise zmluve, ale ostatní dediči majú podozrenie, že peniaze použil pre svoju potrebu zať s rodinou - nátlak sa už teraz ťažko dokáže. Len preto, že dcéru lúbi zmluvu asi neuzatvárala. (ak by to tak bolo, mala by si to priznať a netlačiť to do dedičstva)

vies podozrenie??? To je ťažko dokázateľné. Musia mať dôkaz. Pokiaľ majú dôkaz je to možné s tým niečo spraviť. Platí u nás prezumcia neviny, takže je to ťažké. A aj keby mali dôkaz, že peniaze použil on, a čo?? Zmluvu podpisovala ona. Podpis je pravý. Boli pri podpise zmluvy svedkovia??? S takým niečim by sa ešte dalo operovať, ale to by museli byť nezaujatí svedkovia. Takí by boli ideálni. Ináč by sa to dalo klasifikovať ako slovo proti slovu. Bohužiaľ

Fakt je jedno kto a ako použili peniaze- to je úplne irelevantné a bezpredmetné...Doležité je,že zmluva bola právoplatne uzavretá...

budem priznať by si mala (bolo by to správne po morálnej stránke), avšak žial rodina sa spozná až keď sa s ňou dedí... a ak jej ide o čo najväčší podiel v dedičstve a v hre je byt tak sa neprizná aby si neznižovala svoj podiel... žial aj taký vedia byť súrodenci

Viem,že ma skritizujete za toto čo napíšem,ale vo vačšine prípadov sa aj z najlepších súrodencov pri dedičstve stanú divé psy-a súrodenecka láska je zrazu preč a svatoplukové prúty sú pasé...
Kým rodičia žijú,tak je všetko OK,ale keď sa pominú je koniec rodinkovaniu-ja viem sú aj výnimky,ale v drvivej menšine...

Záleží od toho, aký majetok poručiteľ (v tvojom prípade matka) po smrti zanechala (hnuteľný aj nehnuteľný - dom, pozemky, šperky, úspory a pod.). Každopádne každý z dedičov ručí za záväzky poručiteľa LEN do výšky nadobudnutého (podielu) dedičstva. Ak je dedičstvo (preukázateľne) predlžené, tzn. že matka zanechala viac dlhov ako majetku, je lepšie sa pred notárom dedičského podielu vzdať v prospech veriteľa (veriteľov), aby odpadli zbytočné administratívne naťahovačky...

Stanko, máš pravdu. Občas, možno často to tak býva. Aj to býva overenie pravdy.Kruté, opozdené. Ja som mala asi šťastie na tých najlepších súrodencov na svete.
A k téme? Zdá sa mi veľmi podozrivé, ak rodič v takom krásnom, vysokom veku použije peniaze pre svoju potrebu z toľkých zmúv. Obyčajne rodič by dal deťom aj to posledné z dôchodku. A ani sa mi nechce veriť, že by o tých legálnych úžerníkoch mali toľko vedomostí a chuť na uzatváranie čertových úpisov.

Stanko, nepísala som o svojej matke. Je to príbeh jednej mojej klientky, ktorej matku som poznala dlhé roky ...

ale však ja som veronika ani nereagoval na teba-ja som to myslel tak všeobecne...

Môže byť ? Neviem presne , ale asi áno , možno je to aj odpoveď ....

Kedy a do akej výšky zodpovedajú dedičia za dlhy poručiteľa

Odpoveď na príspevok “Kedy a do akej výšky zodpovedajú dedičia za dlhy poručiteľa”
05.08.2007
admin (18:06:54) :
Podľa ustanovenia § 470 Občianskeho zákonníka dedič zodpovedá do výšky ceny nadobudnutého dedičstva za primerané náklady spojené s pohrebom poručiteľa a za poručiteľove dlhy, ktoré na neho prešli poručiteľovou smrťou. Ak je viac dedičov, zodpovedajú za náklady poručiteľovho pohrebu a za dlhy podľa pomeru toho, čo z dedičstva nadobudli, k celému dedičstvu.
Spomínate, že si veritelia svoje pohľadávky v rámci dedičského konania neuplatnili. Z Vašej otázky nie je známe, či došlo zo strany súdu, resp. prejednávajúceho notára k výzve veriteľom na oznámenie svojich pohľadávok do dedičského konania podľa § 175n Občianskeho súdneho poriadku (O.s.p.). Súd, ani notár takúto výzvu nevydúva paušálne vo všetkých prípadoch, ale len vtedy, ak to navrhnú dedičia. Podľa uvedeného ustanovenia na návrh dedičov vydá súd uznesenie, v ktorom vyzve veriteľov, aby mu oznámili svoje pohľadávky v lehote, ktorú v uznesení určí, a poučí ich o tom, že dedičia nezodpovedajú veriteľom, ktorí svoje pohľadávky včas neoznámili, pokiaľ je uspokojením pohľadávok ostatných veriteľov vyčerpaná cena dedičstva, ktoré dedičia nadobudli. Uznesenie súd uverejní vyvesením na úradnej tabuli súdu.
Ak teda v rámci Vášho dedičského konania nedošlo k takejto výzve veriteľom, dedičia zodpovedjú za dlhy poručiteľa podľa pomeru toho, čo z dedičstva nadobudli, k celému dedičstvu v zmysle § 470 ods. 2 Občianskeho zákonníka. pokiaľ ide o uvedené dlhy, aj na ne sa vzťahuje premlčacia doba, ktorá môže byť podľa charakteru dlhu rôzna. Všeobecná premlčacia doba je trojročná.
Pokiaľ však v rámci dedičského konania došlo zo strany súdu alebo prejednávajúceho notára k výzve podľa § 175 n O.s.p. a uvedení veritelia si v stanovenej lehote neprihlásili v rámci dedičského konania svoje pohľadávky, dedičia im nie sú povinní po skončení dedičského konania nič uhrádzať.
Napriek uvedenému Vám však odporúčame navštíviť niektorého advokáta, ktorý Vám po preštudovaní Vášho prípadu poradí, ako ďalej postupovať.

http://www.webpravnik.sk/?p=230