Stála prevádzkareň
Hlavným zmyslom stálej prevádzkarne je stanoviť právo jedného zo zmluvných štátov zdaňovať príjmy podniku druhého zmluvného štátu. V prípade zmluvných štátov článok týkajúci sa ziskov podnikov (prevažne Čl. 7) vymedzuje, že jeden zo zmluvných štátov nemôže zdaňovať príjmy podniku druhého zmluvného štátu, pokiaľ nevykonáva svoju činnosť prostredníctvom stálej prevádzkarne nachádzajúcej sa v tomto druhom štáte. Zisky stálej prevádzkarne môžu byť zdanené v krajine výkonu činnosti, ale len v rozsahu, v akom sa dajú prisúdiť činnosti stálej prevádzkarne tam umiestnenej.
Pri určení stálej prevádzkarne a zdaňovania príjmov dosahovaných zahraničným podnikom na území SR z činnosti tu vykonávanej prostredníctvom stálej prevádzkarne sa stále stretávame s nesprávnym chápaním pojmu organizačnej zložky a stálej prevádzkarne.
Organizačná zložka je pojmom Obchodného zákonníka a pokiaľ nespĺňa kritériá vzniku stálej prevádzkarne, príjmy dosahované z jej činnosti na území SR nemôžeme zdaniť.
Stála prevádzkareň nemusí byť organizačnou zložkou a organizačná zložka nemusí byť stálou prevádzkarňou.
Na daňové účely je teda rozhodujúci vznik stálej prevádzkarne podľa ZDP a v prípade zmluvného štátu aj podľa príslušnej zmluvy, až následne je možné zdaniť príjem z podnikateľskej činnosti podniku vykonávanej na území druhého štátu prostredníctvom stálej prevádzkarne. Organizačná zložka zahraničného podniku je len jednou z možných prípadov vzniku stálej prevádzkarne v zmysle ZDP.
Veľmi často vzniká slovenským daňovým rezidentom problém, či je potrebné vykonávať zabezpečenie dane aj z príjmov plynúcich nerezidentom z činností, u ktorých dochádza k vzniku stálej prevádzkarne až po uplynutí lehoty stanovenej zákonom, prípadne zmluvou o zamedzení dvojitého zdanenia (väčšinou 6 až 12 mesiacov).
Všeobecne uznávaným medzinárodným pravidlom je, že pokiaľ činnosť prekročí stanovenú lehotu, t. j. vzniká stála prevádzkareň, podliehajú zdaneniu všetky príjmy, a to aj príjmy, dosiahnuté od začiatku vykonávania činnosti na území SR. V súvislosti s problematikou stálej prevádzkarne je potrebné poznamenať, že u stálej prevádzkarne, ktorej existencia závisí na dobe trvania (napr. stavenisko a poskytovanie služieb), na území SR podliehajú dani z príjmov aj príjmy dosiahnuté daňovými nerezidentmi (napr. zamestnanci vykonávajúci činnosť pre stálu prevádzkareň) do uplynutia tejto doby, t. j. do doby vzniku stálej prevádzkarne.
Zrážku na zabezpečenie dane teda vykonáva platiteľ dane (slovenský daňový rezident) bez ohľadu na to, v akej časovej fáze realizácie kontraktu k platbe dochádza, t. j. hlavne bez ohľadu na to, či už uplynula daná lehota od začatia činnosti zahraničného rezidenta na území SR alebo nie. Začiatok plynutia lehoty nastáva okamžikom skutočného začatia činnosti, nie už podpísaním kontraktu. Čas plynutia lehoty končí odovzdaním služby vrátane doby prípadných opráv zistených závad a prípadných dokončovacích prác.
Čo sa týka definície stálej prevádzkarne nový ZDP sprecizuje túto definíciu: Stálou prevádzkarňou je trvalé miesto alebo zariadenie na výkon činností, prostredníctvom ktorého daňovníci s obmedzenou daňovou povinnosťou vykonávajú úplne alebo sčasti svoju činnosť na území SR. Ide teda o akékoľvek miesto alebo zariadenie, ktoré daňovníkovi slúži na výkon jeho činnosti, bez ohľadu na to, či ho daňovník vlastní, alebo ho má prenajaté, alebo mu bolo poskytnuté odberateľom na výkon činnosti, napr. v prípade jednorazovo poskytnutej služby. Stálou prevádzkarňou je najmä miesto riadenia činnosti, pobočka, kancelária, dielňa, pracovisko, miesto predaja, technické zariadenie alebo miesto predaja, technické zariadenie alebo miesto prieskumu a ťažby prírodných zdrojov. Miestom riadenia činnosti je miesto, prostredníctvom ktorého je činnosť daňovníka na území SR organizovaná. Miesto alebo zariadenie na výkon činnosti je považované za trvalé, ak sa k výkonu činnosti využíva sústavne alebo pravidelne (opakovane).
Novou definíciou je zadefinovanie vzniku stálej prevádzkarne poskytnutím jednorazovej služby priamo do definície stálej prevádzkarne v novom ZDP. Ak ide o jednorazovo poskytnutú službu, miesto alebo zariadenie, v ktorom je služba poskytovaná sa považuje za trvalé, ak doba výkonu činnosti presiahne šesť mesiacov v akomkoľvek období dvanástich mesiacov idúcich po sebe, a to súvisle alebo s prerušením.
Tu znova nesmieme zabúdať na zásadu, že pokiaľ aj medzinárodná zmluva aj vnútroštátny zákon umožní ten-ktorý príjem zdaniť, len vtedy je skutočne na území predmetného štátu aj zdaniteľný, a to spôsobom, ktorý určuje vnútroštátny zákon v tejto krajine (na Slovensku ZDP).
Stavenisko, miesto vykonávania stavebných projektov a montážnych projektov sa považuje za stálu prevádzkareň, len ak trvá dlhšie ako šesť mesiacov. Stálou prevádzkarňou je osoba iná ako nezávislý agent, ktorá koná v mene daňovníka s obmedzenou daňovou povinnosťou a obvykle prerokováva alebo uzatvára v jeho mene zmluvy na základe splnomocnenia.
Za príjem dosahovaný v stálej prevádzkarni sa naďalej považuje príjem osobne ručiacich spoločníkov komanditnej spoločnosti alebo verejnej obchodnej spoločnosti.
Zmeny v spôsobe daňového vysporiadania jednotlivých druhov príjmov nenastali až na zníženie a zjednotenie sadzby dane, ktorá sa tak pre samotnú daň z príjmu fyzických osôb ako aj právnických osôb zjednotila aj so zrážkovou daňou (§ 43 nového ZDP) a zabezpečením dane (§ 44 nového ZDP), a to na výšku 19 %.