Na takéto cestovné výdavky sú rôzne názory. Asi by som navýšila cenu práce o pár korún.

cesta z bydliska na 1.miesto výkonu práce a cesta domov z posledného miesta výkonu práce by som nedala do ZD, ale cestovne medzi pracoviskami by som dala do ZD.

Ja si myslim, ze ak ma sidlo svojej firmy napr. vo svojom byte, cestovne naklady by mohla uplatnit ako danovy vydavok. Ak zvysi cenu za vykonanu sluzbu, podlieha to odvodom a dani z prijmu.

Vyúčtovanie cestovného má logiku. Pracovisko sa nachádza mimo sídla firmy. Podľa mňa však bude si bude musieť svoje stanovisko pri kontrole obhájiť. Ak je sídlo firmy doma, nikto nebude predpokladať, že upratovanie na živnosť vykonáva doma.

Zvýšenie odvodov a dane mám na pamäti . Len dávnejšia debata ma viedla k predchádzajúcej poznámke. Ja osobne by som bola za možnosť uplatnenia lístkov do výdavkov. Na druhej strane, ak to porovnám so zamestnancom, ten si tiež platí dopravu do práce z čistého príjmu (asi nie celkom vhodný príklad ).

u živnostníka je sídlo firmy bydlisko FO. Takže za prácou musí dochádzať. Lenže v zákone o DP sa hovorí o obvyklom mieste výkonu práce a toho sa podľa mňa týka ten príspevok.

Takže ako? Myslím, že uplatnenie lístkov na HD do výdavkov by sa malo logicky rovnať uplatneniu výdavkov na automobil zaradený do podnikania. Navyše autom je to pohodlnejšie.

je nedela, nechce sa mi pozerať presnú citáciu v zákone, len si surfujem a odpvedám z hlavy. Ale aj výdavky na auto nesmiem uplatňovať z bydliska do miesta obvyklého výkonu práce. TAKže je to provnateľné aspoň čo sa týka logiky.

Som Vám všetkým vďačná za Vaš názor. Len doplním, že každý deň upratuje v inej domácnosti, občas v jednej domácnosti 2-x týždni. No a nedalo by sa to zdôvodniť ako cesta ku zákazníkovi?

treba vyriešiť to miesto výkonu práce, ja sa na to pozriem.

Asi tu veľký priestor na objektívne riešenie nie je, keďže je tu len jedna strohá veta v § 19 ods. 2 písm. e) zákona o dani z príjmov. V zákone ani v dôvodovej správe sa presne neuvádza, čo sa považuje za miesto pravidelného výkonu činnosti. Chýba vlastne aj výklad termínu "pravidelne" (pravidelne môže byť každý deň, 2x do týždňa, ale aj každý 1. pondelok v mesiaci - vec názoru). Nestretol som sa ani s nejakým výkladom alebo stanoviskom MF či DRSR k tomuto problému, možno niekto z vás... V Poradcovi č. 3/2005 je príspevok S.Faiglovej (pracovníčka MF) "Novelizovaný zákon o dani z príjmov" , v ktorom mimo iného uvádza: "
Ani platný zákon o dani z príjmov do 31. októbra 2004 nedefinuje čo sa považuje za miesto, v ktorom činnosť daňovník pravidelne vykonáva. Ak by sme vychádzali len z dikcie tohto znenia, potom pri výkone niektorých činností, ako napr. maliar, či pri vykonávanej činnosti čistenie a kontrola komínov, ktoré nemusia mať miesto, v ktorom sa činnosť pravidelne vykonáva, by sa nemohli uplatniť daňové výdavky podľa tohto ustanovenia. Pri týchto konkrétnych prípadoch by sa mohlo vychádzať zo živnostenského oprávnenia, čo je v ňom uvedené ako miesto podnikania. Možno by bolo vhodné zaujať v tejto veci stanovisko zo strany Ministerstva financií SR. V každom prípade by však nemalo ísť o cestu z miesta trvalého bydliska, napr. z bytu do prevádzkarne, aj keby mal daňovník uvedené v živnostenskom oprávnení miesto podnikania trvalé bydlisko, pričom by mal prevádzkareň (napr. kanceláriu, dielňu, predajňu)."
Keďže presná definícia v zákone chýba, opierajúc sa aj o záver uvedeného príspevku, nie je podľa mňa zahrnutie nákladov na cestovné MHD resp. náhrad za použitie auta do daňových výdavkov pri periodicky vykonávaných činnostiach u klientov (upratovanie, účtovanie, poradenstvo..) v rozpore s platným znením zákona o dani z príjmov. Ale v konkrétnych prípadoch je to vždy aj otázka vhodnej argumentácie.