malypodnikatel V starej anglictine sa vykanie pouzivalo.
Slovicko "thou" bolo nieco ako nase "vy" . Ale jeho pouzivanie uz zastaralo a nepocul som nikoho ho pouzivat (mozno aristokrati medzi sebou) ale v tlaci, televizii a medzi ludmi sa vobec nepouziva.
Prepac, ale je to presne naopak.
V starej anglictine vykanie neexistovalo - vlastne v ranom stredoveku (ano, vrcholny stredovek je uz stredoveka anglictina, nie stara) vykanie nebolo bezne (aj ked sa po prvy krat objavilo pocas principatu v suvislosti s rimskym cisarom).
Takze k starej anglictine. Tou sa hovorilo od 5. po 11. storocie (zhruba). Existovalo tu len jedine zameno 2. osoby singularu -
þu. Cize tu nema zmysel hovorit o tykani (o vykani uz vobec). Ak islo je jednu osobu (singular), pouzilo sa , ak o dve (dual) tak
git, ak o viac (plural), tak
ge. Pozn. 'g' sa cita ako 'j' (pred e/i) a þ je neznele th.
Cize:
Fæder ure þu þe eart on heofonum - Otce nas, ty, ktory si na nebesiach.
V stredovekej anglictine (11. az 15. storocie) sa z þu vyvinulo
thou a zaniklo git (a vlastne dual komplet), a ge sa casto pisalo ako
ye. Predmetova forma od ye bola
you - prave z tejto formy sa od asi 12. storocia pod vplyvom francuzstiny zacalo rozlisovat tykanie (thou) a vykanie (you). A stale tu bolo mnozne cislo (ye), ale to casom zaniklo.
Takze od Chaucera:
I woot right wel thou darst it nat withseyn. - Velmi dobre viem, neopovaz sa zapierat.
A v modernej anglictine (od 15. storocia dodnes) sa tykanie pouzivalo v beznej reci asi do zaciatku 17. storocia, neskor uz len v liturgii a niektorych dialektoch.
Od Shakespeara:
O Romeo, Romeo, wherefore art thou Romeo? - treba prekladat? Tento citat pozna snad kazdy.
Co sa tyka dnesneho stavu, tykanie sa prakticky nepouziva. Myslim, ze Blankake ti to vysvetlila velmi jasne.
malypodnikatel Najlepsie rozoznat ci si s niekym vykate ale tykate na zaklade oslovenia. Ako uz bolo spominane prejavom ucty a teda vykania je pouzivat viac formalnejsi jazyk a oslovovania Mr, Mrs , Sir, Madam atd.
Naopak ak niekto chce aby ste si spolu tykali tak nabada aby ste ho oslovovali krstnym menom. Teda ak niekoho oslovujete v anglictine krstnym menom da sa to prirovnat k nasemu tykaniu (aj ked aj tu mozu byt nejake vynimky).
Ale s tymto uz v podstate suhlasim.